Grammar

Prehľad gramatiky - Grammar Overview Teraz by ste už mali poznať väčšinu dôležitých gramatických javov v angličtine. Zopakujte si ich na záver v prehľadnej stručnej podobe. Anglický slovosled V oznamovacej vete je bežný slovosled podľa pravidla SVOMPT tento: Subject (podmet), Verb (prísudok), Object (predmet), Manner (spôsob), Place (miesto), Time (čas). V otázkach dochádza k tzv. INVERZII teda k obráteniu slovosledu podmet - slovesný tvar určitý. Inverzia sa ale neuplatňuje v otázkach na podmet (na činiteľa deja). Napr.: He is English.Je to Angličan. Is he English?Je to Angličan? inverzia v otázke Who speaks English?Kto hovorí po anglicky? otázka na podmet What brings you here?Čo ťa sem privádza? otázka na podmet Osobné zámená - Personal Pronouns: Treba rozlišovať zámená podmetové a predmetové podľa ich pozície vo vete a páde. Predmetové zámená môžeme použiť (s rôznymi predložkami) v podstate pre ktorýkoľvek pád.
OsobaPodmetové Predmetové Mn. č. PodmetovéPredmetové
ja I aɪ me miː my we wiː us ʌs
ty you juː you juː vy you juː you juː
on he hiː him him
ona she ʃiː her hɜː oni/ony they ðeɪ them ðεm
to it ɪt it ɪt
Ukazovacie zámená - Demonstrative Pronouns Rozlišujú, či ide o jedného či viacerých a či je (sú) tu alebo tam (ďalej).
Jednotné číslo Množné číslo
Tu this ðɪs - tento/táto/totothese ðiːz - títo/tieto
Tam that ðæt - ten/tamten those ðəʊz - tamtí/tamtie
Privlastňovacie zámená - Possessive Pronouns: Privlastňovacie zámená sa delia na prívlastkové (správajú sa podobne ako slovenské) a samostatné (stojace väčšinou na konci vety až za podstatným menom).
Prívlastkové Samostatné PrívlastkovéSamostatné
môj my maɪ mine maɪn náš our aʊə ours aʊəz
tvoj your jɔː yours jɔːz váš your jɔː yours jɔːz
jeho his hɪz his hɪz
jej her hɜː hers hɜːz ich their ðεə theirs ðεəz
jeho its ɪts its ɪts
Podstatné mená - Nouns: majú 3 rody, ale rod mužský (masculine) a ženský (feminine) sa používa len pre osoby (a niekedy pre zvieratá) podľa daného pohlavia. Pre ostatné sa používa stredný rod (neuter). Podstatné mená menia svoj tvar len v množnom čísle. Množné číslo sa tvorí jednoducho pomocou koncovky -s resp. -es. Pri slovách s -f na konci sa koncovka mení na -ves Napr.: book - books; house - houses; potato - potatoes; leaf - leaves; life - lives Nepravidelné množné číslo má len niekoľko slov. Bežné sú napr.: child - children; man - men; woman - women; foot - feet; tooth - teeth Pri opise množstva (mnoho, málo, menej treba rozlišovať počítateľné a nepočítateľné podst. mená: mnoho - many (počítateľné) vs. much (nepočítateľné), málo little (nepočítateľné) vs. few (počítateľné) a menej less (nepočítateľné) vs. fewer (počítateľné). Členy - Articles: V angličtine sa pred podstatnými a prídavnými menami používa neurčitý člen (Indefinite article) a (či an) a určitý člen (Definite article) the, prípadne žiadny člen. Neurčitý člen sa používa tam, kde daný subjekt nie je bližšie určený a hovorí sa o niečom všeobecne. Určitý člen vymedzuje niečo špecifické, čo je v danom kontexte jedinečné, a jasne určené. Prídavné mená - Adjectives: Menia svoj tvar len pri stupňovaní - (2. stupeň) the comparative, (3. stupeň) the superlative. Člen (určitý či neurčitý) patriaci k podstatnému menu sa posúva pred rozvíjajúce prídavné meno. Stupňovanie krátkych prídavných mien (a prísloviek) sa tvorí koncovkou -er (pre 2. stupeň ...ší) a -est (pre 3. stupeň - naj...) Stupňovanie dlhých prídavných mien (a prísloviek) sa tvorí pomocou slov more (viac) a most (najviac) pred slovom. Pred 3. stupňom prídavného mena sa používa určitý člen - the. Nepravidelné stupňovanie má len niekoľko málo slov ako: good - better - the best; bad - worse - the worst far - farther/further - the farthest/furthest little - less - the least; much/many - more - the most Sloveso be: je nepravidelné a funguje ako plnovýznamové (Lexical Verb) i pomocné (Auxiliary Verb). Tvary slovesa be v prítomnom čase sú: I am ...; contraction I'm ... He/She/It is ...; contraction He's/She's/It's ... You/We/They are ...; contraction You're/We're/They're ... Záporné tvary v prítomnom čase sú: I am not ...; contraction I'm not ... He/She/It is not ...; contraction He/She/It isn't ... You/We/They are not ...; contraction You/We/They aren't ... Tvary slovesa be v minulom čase sú: I/he/she/it was ... - John was ...; My car was ... You/We/They were ... - My parents were ...; Those books were ... Záporné tvary v minulom čase sú: I/he/she/it was not ...; contraction I/he/she/it wasn't ... You/We/They were not ...; contraction You/We/They weren't ... Príčastie minulé (Past Participle) je been a príčastie prítomné (Present Participle) je being. Sloveso have: je nepravidelné a funguje ako plnovýznamové (Lexical Verb) i pomocné (Auxiliary Verb). V jednoduchom prítomnom čase má vždy tvar have s výnimkou 3. osoby jednotného čísla, kde má tvar has: He/She/It/John has .... Príčastie a gerundium je vždy having. Na pomocné sloveso have narazíte hl. v predprítomnom (Present Perfect) a predminulom (Past Perfect) čase. Zápor slovesa have je have not resp. has not alebo skrátene haven't resp. hasn't. V minulom čase má tvar had. Pomocné sloveso má v minulosti zápor had not či hadn't. Sloveso do: je nepravidelné a funguje ako plnovýznamové (Lexical Verb) i pomocné (Auxiliary Verb). V jednoduchom prítomnom čase má vždy tvar do s výnimkou 3. osoby jednotného čísla, kde má tvar does: Napr.: He/She/It/John does .... Zápor slovesa do je do not resp. does not alebo skrátene don't resp. doesn't. V minulom čase má vždy tvar did a v zápore potom did not alebo skrátene didn't. Spôsobové slovesá - Modal Auxiliary Verbs: can, must, may Sloveso CAN je nepravidelné a vyjadruje schopnosť či možnosť. V jednoduchom prítomnom čase má vo všetkých osobách rovnaký tvar can. Zápor slovesa can je cannot alebo skrátene can't. V minulom čase má tiež tvar could a zápor could not alebo skrátene couldn't. V iných časoch treba namiesto can použiť jeho opisný tvar - be able to (byť schopný). Sloveso MUST vyjadruje nutnosť, povinnosť či istotu (, že niečo nejako musí byť). Zápor slovesa must je must not či skrátene mustn't. POZOR! Zápor mustn't ale vyjadruje zákaz (nesmieť)! V iných časoch než jednoduchom prítomnom treba namiesto slovesa must použiť jeho opisný tvar - have to, v minulosti had to a pod. Sloveso MAY vyjadruje súhlas alebo potenciálnu možnosť. Zápor slovesa may je may not alebo (menej často) skrátene mayn't. V iných časoch než jednoduchom prítomnom treba namiesto slovesa may použiť jeho opisný tvar - be allowed to (mať dovolené). Sloveso could: Vyjadruje spolu s plnovýznamovým slovesom potenciálnu možnosť, teda čo by sa mohlo stať alebo čo by mohol niekto urobiť a pod. Zápor je could not alebo skrátene couldn't. Tvar could have + PP (príčastie minulé) alebo skrátene could've + PP vyjadruje potenciálnu možnosť v minulosti. Čo niekto mohol urobiť či čo sa mohlo stať. Sloveso should: Vyjadruje spolu s plnovýznamovým slovesom odporúčanie či domnienku, teda čo by mal niekto urobiť, aké by malo niečo byť ap. Zápor je should not alebo skrátene shouldn't. Tvar should have + PP (príčastie minulé) alebo skrátene should've + PP vyjadruje, čo sa malo stať alebo čo niekto mal urobiť v minulosti. Sloveso would: Vyjadruje spolu s plnovýznamovým slovesom všeobecnú podmienku, teda čo by sa stalo. Zápor je would not alebo skrátene wouldn't. Tvar would have + PP (príčastie minulé) alebo skrátene would've + PP vyjadruje čo by sa (bolo) stalo v minulosti. Would sa tiež používa namiesto will pri posune deja do minulosti v rámci časovej súslednosti.
Slovesné časy Anglická gramatika obsahuje relatívne veľký počet časov, ktoré však logicky vychádzajú zo skladby troch základných slovesných časov.
čas tense
Prítomnosť jednoduchý prítomný Present simple
(Present) prítomný priebehový Present continuous
Minulosť jednoduchý minulý Past simple
(Past) minulý priebehový Past continuous
predprítomný Present perfect
predprítomný priebehový Present perfect continuous
predminulý Past perfect
predminulý priebehový Past perfect continuous
Budúcnosť jednoduchý budúci Future simple
(Future) budúci priebehový Future continuous
predbudúci Future perfect
predbudúci priebehový Future perfect continuous
Medzi budúce časy možno zaradiť aj tzv. “blízku budúcnosť” - be going to. Jednotlivé časy - pozri nasledujúce kapitoly.

Vzhľadom na obmedzený rozsah tejto učebnice nebudú prebrané všetky uvedené časy, ale predovšetkým tie najbežnejšie a najužitočnejšie z nich. Medzi anglickými časmi však existuje veľa analógií a podobností, ktoré sa dajú po zvládnutí základných časov využiť aj na naučenie sa ostatných časov.

Prehľad tvorenia časov - Overview of Tenses Zopakujte si zásady a tiež podobnosti a analógie v tvorení bežných anglických časov. Prítomný priebehový čas - Present Continuous Tvorí sa pomocou slovesa be a príčastia prítomného -ing, teda: am/is/are ...ing. Napr.: I'm waiting.Čakám. He's waiting., John is waiting.(On) Čaká., John čaká. We're waiting.Čakáme. Bob and Jane are waiting.Bob a Jane čakajú. Otázka sa tvorí obrátením slovosledu. Napr.: Am I waiting?Čakám? Are you waiting?Čakáš? Is he waiting?Čaká? Zápor sa tvorí pomocou NOT pred plnovýznamovým slovesom (-ing). Napr.: I'm not waiting., I'm not waiting.Nečakám. He's not waiting., He isn't waiting.(On) Nečaká. We're not waiting., We aren't waiting.Nečakáme. Pozor! Nie všetky slovesá tvoria priebehový čas. Niektoré slovesá opisujúce dlhodobé deje, vnemy, city či stavy (Stative Verbs) sa vyskytujú typicky v jednoduchom prítomnom čase. Jednoduchý prítomný čas - Present Simple Oznamovacia kladná veta sa tvorí jednoducho spojením podmetu (zámena ap.) a základného tvaru plnovýznamového slovesa. Napr.: I speak English.Hovorím po anglicky. We go there often.Chodíme tam často. They cost too much.Stoja príliš veľa. Pre 3. osobu jednotného čísla sa však za plnovýznamové sloveso pridáva koncovka -s. Napr.: He speaks English.Hovorí po anglicky She goes there often.Chodí tam často. It costs too much.Stojí to príliš veľa. Zápor sa tvorí pomocným do not či don't alebo (pre 3. osobu jedn. čísla) does not či doesn't pred plnovýznamovým slovesom. Napr.: I don't know.Neviem. They don't know.Oni nevedia. He doesn't know., John doesn't know.On nevie., John nevie. It doesn't matter.To je jedno., Na tom nezáleží. Otázka sa tvorí pomocným do resp. (pre 3. osobu jednotného čísla) does a obrátením slovosledu (zmenou pozície podmetu). Do ...? resp. Does ...? Napr.: Do I know you?Poznám vás? Do you speak English?Hovoríte po anglicky? Does she speak English?Hovorí po anglicky? ona Do they speak English?Hovoria po anglicky? oni Jednoduchý budúci čas - Future Simple Tvorí sa vo všetkých osobách pomocou spôsobového slovesa will + základný tvar plnovýznamového slovesa. Pre 1. osobu jednotného a množného čísla môžeme použiť aj tvar shall. Napr.: I will be there.Budem tam. He will come.On príde. They will stay here.Zostanú tu. Will sa spolu se zámenami často skracuje na ...'ll. Napr.: I'll, You'll, He'll, She'll ap. Zápor sa tvorí pomocou will not či skráteným tvarom won't. Napr.: I will not be there.Nebudem tam. He won't come.On nepríde. They won't stay here.Nezostanú tu. Otázka sa tvorí len obrátením slovosledu na Will ...?. Napr.: Will you be there?Budeš tam? Will he come?Príde? Won't you stay?Ty tu nezostaneš? Shall we sit down?Sadneme si? Pozor! Spôsobové slovesá can, must, may sa musia nahradiť opisnými tvarmi. Napr.: We'll have to wait. (must)Budeme musieť počkať. I won't be able to come. (can)Nebudem môcť prísť. She'll be allowed to play. (may)Bude smieť hrať. Budúci priebehový čas - Future Continuous Je kombináciou času budúceho jednoduchého - will a prítomného priebehového - be ...ing. Tvorí sa teda formou ... will be ...ing. Napr.: I will be waiting there.Budem tam čakať. He will be looking after them.Bude sa o ne starať. Zápor sa tvorí formou ... will not be ...ing či skrátene ... won't be ...ing. Napr.: We won't be working at night.Nebudeme pracovať v noci. Otázka sa tvorí obrátením slovosledu na Will ... be ...ing?. Napr.: Will you be waiting there?Budeš tam čakať? Blízka budúcnosť - be going to ... Je v podstate typom prítomného priebehového času, za ktorý sa pripája ďalšie sloveso v neurčitku, teda: ... am/is/are going to + infinitive. Napr.: I'm going to call him.Zavolám mu. He's going to kill you.Ten ťa zabije. They're going to do it.Oni to urobia. Zápor sa tvorí pomocou ... not going to .... Napr.: I'm not going to tell her.Ja jej to nepoviem. She's not going to marry him.Ona si ho nevezme. Otázka sa tvorí opäť obrátením slovosledu. Am/Is/Are ... going to ...? Napr.: Are you going to do it?Urobíš to? Is she going to be okay?Bude v poriadku? What am I going to do?Čo budem robiť? Jednoduchý minulý čas - Past Simple Oznamovacie kladné vety sa tvoria pri pravidelných slovesách pre všetky osoby jednoduchým pridaním koncovky -ed. Napr.: I hoped so.Dúfal som, že áno. She believed me.Verila mi. They needed it.Potrebovali to. Pri nepravidelných slovesách treba v oznamovacej vete použiť ich 2. tvar - PT. Napr.: I knew that. (know)Vedel som to. You made a mistake. (make)Urobil si chybu. He lost it. (lose)Stratil to. Zápor sa tvorí pomocou did not či skráteným tvarom didn't. Napr.: I didn't know.Nevedel som to. You didn't tell me.Nepovedal si mi to. She didn't come.Neprišla. Otázka sa tvorí obrátením slovosledu na Did ...?. Napr.: Did you know that?Vedel si to? Did I say that?Povedal som to? Did they come?Prišli? Poznámka: Did (resp. didn't) teda funguje v minulom čase tak, ako do či does (resp. don't či doesn't) v jednoduchom prítomnom čase. Pozor! Aj tu sa spôsobové slovesá can, must, may nahrádzajú opisnými tvarmi. Napr.: We had to wait. (must)Museli sme počkať. He was able to help us. (can)Mohol nám pomôcť. She wasn't allowed to come. (may)Nesmela prísť. Minulý priebehový čas - Past Continuous Tvorí sa podobne ako prítomný priebehový čas ale pomocou minulého tvaru slovesa be, teda: ... was/were ...ing. Napr.: She was waiting there.Čakala tam. We were expecting you.Očakávali sme vás. It was still raining.Ešte pršalo. Zápor sa tvorí formou: ... was/were not ...ing či skrátene ... wasn't/weren't ...ing. Napr.: She was not trying hard enough.Nesnažila sa dosť. They weren't drinking alcohol.Nepili alkohol. Otázka sa utvorí obrátením slovosledu slovesa be a podmetu, teda Was/Were ... ...ing? Napr.: Was she waiting there?Čakala tam? What were they working on?Na čom pracovali? Predprítomný čas - Present Perfect Sa tvorí príslušným tvarom pomocného have s minulým príčastím Past Participle plnovýznamového slovesa: ... have/has + PP. Pri pravidelných slovesách je tvar PP zhodný s tvarom minulého času (koncovka -ed). Pomocné have spolu so zámenami môžeme skracovať na: I've, You've, He's, She's, It's, We've, They've. Napr.: Mark and Bob have arrived.Mark a Bob už prišli. Jane has called him.Jane už mu volala. I've known him for years.Už ho poznám roky. He's lost the money.On tie peniaze stratil. It's been a long time.Už je to dávno. Zápor sa tvorí pomocou have/has not či skrátene ... haven't/hasn't + PP. Napr.: I haven't seen it.Ešte som to nevidel. He hasn't come yet.Ešte neprišiel. We haven't been there.Ešte sme tam neboli. Otázka sa tvorí obrátením slovosledu na: Have/Has ... + PP. Napr.: Have you seen it?Už si to videl? Has he come yet?Už prišiel? How long have they been here?Ako dlho už sú tu? Predprítomný priebehový čas - Present Perfect Continuous Je v podstate kombináciou predprítomného času a priebehovej formy be ...ing. Tvorí sa pomocou formy: have/has been ...ing či skrátene ...'ve/...'s been ...ing. Napr.: I've been learning English for a year.Učím sa po anglicky už rok. They've been waiting here for hours.Čakajú tu už hodiny. He's been working on it since ...Pracuje na tom už od... We've been expecting you.Už vás očakávame. Zápor sa opäť tvorí pomocou NOT za príslušným tvarom pomocného slovesa have, teda: ...have/has not been ...ing či skrátene ...haven't/hasn't been ...ing. Napr.: I haven't been skiing for ages.Už som nelyžoval ani nepamätám. He hasn't been playing for years.Už roky nehrá. Otázka sa tvorí opäť obrátením slovosledu na Have/Has ... been ...ing?. Napr.: How long have you been learning English?Ako dlho sa už učíš po anglicky? Predminulý čas - Past Perfect Tvorí sa podobne ako predprítomný čas, ale namiesto prítomných tvarov slovesa have sa používa minulý tvar had, teda: ... had + PP (Past Participle). Napr.: After I had cleaned I went ...Po tom, čo som upratal, som išiel ... She had left before I came.Odišla predtým, než som prišiel. Zápor sa tvorí formou: ... had not + PP či skrátene ... hadn't + PP. I hadn't been there before.Nikdy predtým som tam nebol. We hadn't talked about it.Predtým sme o tom nehovorili. Trpný rod - the Passive Voice Sa tvorí vo všetkých časoch pomocou príslušného tvaru slovesa be + Past Participle (PP) - príčastia trpného (minulého). Pri pravidelných slovesách je tvar PP zhodný s tvarom minulého času (koncovka -ed). Napr.: It is called ...Nazýva sa to... They are used for ...Používajú sa na... She was found ...Bola nájdená... I've been told that ...Bolo mi povedané, že... It will be sent ...Bude to poslané... Zápor sa tvorí pomocou NOT pri slovese be ako pri jednotlivých slovesných časoch, a tiež skrátenými tvarmi: isn't/aren't/wasn't/weren't/won't be + PP ap. Napr.: He was not promoted.Nebol povýšený. They won't be fired.Nedostanú vyhadzov. It hasn't been used.Zatiaľ to nebolo použité. Otázka sa tvorí obrátením slovosledu slovesa be ako pri jednotlivých časoch. When was he fired?Kedy bol prepustený? How is it done?Ako sa to robí? Podmienkové vety - Conditionals Angličtina rozlišuje 4 typy podmieňovacích viet: zero conditional, first conditional, second conditional a third conditional (nie je v tejto učebnici preberaný). Zero conditional (reálna podmienka v prítomnosti): if/when (ak/keď) + imperative (rozkaz) alebo: if/when (ak/keď) + present simple (jednoduchý prítomný čas) v hlavnej vete. Napr.: If you know it, say it.Ak to vieš, povedz to. When it rains, the road is wet.Keď prší, cesta je mokrá. First conditional (reálna podmienka v budúcnosti): if (ak) + will (budúci čas) v hlavnej vete. POZOR! Po if sa zvyčajne v anglickej vete nepoužíva budúci čas, ale čas jednoduchý prítomný. Napr.: If I meet him, I will tell him.Ak ho stretnem, poviem mu to. If he works hard, he will do it.Keď bude tvrdo pracovať, dokáže to. Second conditional (nereálna podmienka v prítomnosti): if ... Past Tense (PT) a would + infinitive v hlavnej vete. Napr.: If I knew, I would tell you.Keby som to vedel, povedal by som ti to. If I were you, I would do it.Keby som bol tebou, urobil by som to. If he came, he would help us.Keby prišiel, pomohol by nám. Tvar slovesa be po if je pri second conditional vždy were. (Tvar was sa používa hovorovo.) Časová súslednosť Súslednosť časov (sequence of tenses) sa prejavuje v posunoch časov vedľajších viet tam, kde je v hlavnej vete minulý čas a slúži na rozlíšenie vzájomnej časovej súvislosti medzi dejmi v jednotlivých vetách súvetia. POSUNY ČASOV vo vedľajších vetách sú tieto:
prítomný čas (present) do minulého (past simple - PT)
budúci čas (future - will) do podmieňovacieho (would + inf.)
minulý čas (past) do predminulého (past perfect - had + PP)
predprítomný čas (present perfect) do predminulého (past perfect - had + PP)
Príklady použitia časovej súslednosti: Hovorí, že to nechce.He says he doesn't want it. (prítomný čas) Povedal, že to nechce.He said he didn't want it. (súslednosť) Hovorí, že príde.She says she will come. budúci čas Povedala, že príde.She said she would come. (súslednosť) Hovorí, že to urobil.He says he did it. minulý čas Povedal, že to urobil.He said he had done it. (súslednosť) Hovorí, že už tam bol.He says he has been there. predprítomný Povedal, že už tam bol.He said he had been there. (súslednosť)