PozdravyPri stretnutía)HEIhæiIde v súčasnosti o najrozšírenejší pozdrav. Pôvodne bol pomerne neformálny, dnes sa ale používa takmer vo všetkých kontextoch, napr. aj v obchodoch, na úrade atď. V hovorovej reči možno začuť aj Heihei! a Heisan(n)!b)HALLOhɑˈlːuːVýraz Hallo je možné použiť jednak s veľmi podobným významom ako častejší Hei, jednak keď na seba hovoriaci potrebuje upútať pozornosť a jednak pri telefonovaní.c)GOD DAGgu ˈdɑːgIde o relatívne formálny výraz. Doslova síce znamená Dobrý deň!, ale vo väčšine situácií, v ktorých by bol tento slovenský pozdrav zodpovedajúci, volíme v nórčine radšej Hei! alebo Hallo!d)GOD MORGENgu ˈmoːrənDoslova Dobré ráno! Pozdrav používame nielen vo formálnom kontexte, ale aj pri rozhovore s blízkymi. V hovorovej reči je častý i skrátený výraz Morn!moɳe)GOD KVELDgu ˈkvelDoslova Dobrý večer! Podobne ako God dag! je tento výraz pociťovaný ako formálny a jeho použitie je preto obmedzené. Medzi mladými ľuďmi sa takmer vôbec nepoužíva.Pri lúčení saa)HA DET BRAˈhaː de braːHa det bra! je veľmi rozšírené bezpríznakové rozlúčenie sa, ktoré doslova znamená Maj(te) sa dobre! V menej formálnom kontexte sa zvykne skracovať na Ha det!b)VI SEESvi ˈseːsPokiaľ predpokladáme, že sa s druhou stranou znovu stretneme, použijeme výraz Vi sees!Uvidíme sa! Pozdrav je možný i v neutrálnom kontexte.c)PÅ GJENSYNpoː ˈjensʏːnIde o formálny a v reči nie veľmi rozšírený výraz, ktorý doslova znamená Dovidenia! Najviac sa používa v nápisoch, napríklad v zákazníckom centre, autobuse ap.
Zemepisné názvy
Jeg kommer fra...
Jeg er...
Jeg er.../Jeg snakker...
Norgeˈnorge
nordmannˈnurmɑn
norskˈnoʂk
Sverigeˈsværie
svenskeˈsvenske
svenskˈsvensk
Danmarkˈdɑnmɑrk
danskeˈdɑnske
danskˈdɑnsk
Islandˈiːslɑn
islendingˈiːslenːiŋ
islandskˈiːslɑnsk
Englandˈeŋlɑn
engelskmannˈeŋəlskmɑn
engelskˈeŋəlsk
Tysklandˈtʏsklɑn
tyskerˈtʏskər
tyskˈtʏsk
Frankrikeˈfrɑŋkriːke
franskmannˈfrɑnskmɑn
franskˈfrɑnsk
Spaniaˈspɑːniɑ
spanjolspɑnˈjuːl
spanskˈspɑnsk
Italiaiˈtɑːliɑ
italieneritɑliˈeːnər
italienskitɑliˈeːnsk
Russlandˈrʉsːlɑn
russerˈrʉsːər
russiskˈrʉsːisk
Slovakiaʃluˈvɑːkiɑ
slovakʃluˈvɑːk
slovakiskʃluˈvɑːkisk
Tsjekkiaˈtʃekːiɑ
tsjekkerˈtʃekːər
tsjekkiskˈtʃekːisk
Polenˈpuːlən
polakkpuˈlɑkː
polskˈpuːlsk
Ungarnˈuŋgɑːɳ
ungareruŋˈgɑːrər
ungarskˈuŋgɑːʂk
NárodnosťNárodnosť môžeme v nórčine vyjadriť jednak prídavným menom (napr. Jeg ernorsk.), jednak podstatným menom (napr. Jeg ernordmann). Ide o rovnocenné konštrukcie. V bežnej reči je avšak častejší prvý spôsob, t. j. pomocou prídavného mena.Jeg er slovakisk/slovak.Som Slovák.Er hun tysk/tysker?Je ona Nemka?JazykTvary norsk, engelsk či slovakisk zároveň pomenúvajú i jazyk.Snakker han norsk?Rozpráva nórsky?
Nóri zväčša používajú názvy zahraničných miest v takej podobe, aká je typická pre príslušnú krajinu, napr. Praha, Wien, Warszawa, Moskva atď.