Kommunikasjon

Pozdravy Pri stretnutí a)HEI hæi Ide v súčasnosti o najrozšírenejší pozdrav. Pôvodne bol pomerne neformálny, dnes sa ale používa takmer vo všetkých kontextoch, napr. aj v obchodoch, na úrade atď. V hovorovej reči možno začuť aj Heihei! a Heisan(n)! b)HALLO hɑˈlːuː Výraz Hallo je možné použiť jednak s veľmi podobným významom ako častejší Hei, jednak keď na seba hovoriaci potrebuje upútať pozornosť a jednak pri telefonovaní. c)GOD DAG gu ˈdɑːg Ide o relatívne formálny výraz. Doslova síce znamená Dobrý deň!, ale vo väčšine situácií, v ktorých by bol tento slovenský pozdrav zodpovedajúci, volíme v nórčine radšej Hei! alebo Hallo! d)GOD MORGEN gu ˈmoːrən Doslova Dobré ráno! Pozdrav používame nielen vo formálnom kontexte, ale aj pri rozhovore s blízkymi. V hovorovej reči je častý i skrátený výraz Morn! moɳ e)GOD KVELD gu ˈkvel Doslova Dobrý večer! Podobne ako God dag! je tento výraz pociťovaný ako formálny a jeho použitie je preto obmedzené. Medzi mladými ľuďmi sa takmer vôbec nepoužíva. Pri lúčení sa a)HA DET BRA ˈhaː de braː Ha det bra! je veľmi rozšírené bezpríznakové rozlúčenie sa, ktoré doslova znamená Maj(te) sa dobre! V menej formálnom kontexte sa zvykne skracovať na Ha det! b)VI SEES vi ˈseːs Pokiaľ predpokladáme, že sa s druhou stranou znovu stretneme, použijeme výraz Vi sees! Uvidíme sa! Pozdrav je možný i v neutrálnom kontexte. c)PÅ GJENSYN poː ˈjensʏːn Ide o formálny a v reči nie veľmi rozšírený výraz, ktorý doslova znamená Dovidenia! Najviac sa používa v nápisoch, napríklad v zákazníckom centre, autobuse ap.
Zemepisné názvy
Jeg kommer fra... Jeg er... Jeg er.../Jeg snakker...
Norge ˈnorge nordmann ˈnurmɑn norsk ˈnoʂk
Sverige ˈsværie svenske ˈsvenske svensk ˈsvensk
Danmark ˈdɑnmɑrk danske ˈdɑnske dansk ˈdɑnsk
Island ˈiːslɑn islending ˈiːslenːiŋ islandsk ˈiːslɑnsk
England ˈeŋlɑn engelskmann ˈeŋəlskmɑn engelsk ˈeŋəlsk
Tyskland ˈtʏsklɑn tysker ˈtʏskər tysk ˈtʏsk
Frankrike ˈfrɑŋkriːke franskmann ˈfrɑnskmɑn fransk ˈfrɑnsk
Spania ˈspɑːniɑ spanjol spɑnˈjuːl spansk ˈspɑnsk
Italia iˈtɑːliɑ italiener itɑliˈeːnər italiensk itɑliˈeːnsk
Russland ˈrʉsːlɑn russer ˈrʉsːər russisk ˈrʉsːisk
Slovakia ʃluˈvɑːkiɑ slovak ʃluˈvɑːk slovakisk ʃluˈvɑːkisk
Tsjekkia ˈtʃekːiɑ tsjekker ˈtʃekːər tsjekkisk ˈtʃekːisk
Polen ˈpuːlən polakk puˈlɑkː polsk ˈpuːlsk
Ungarn ˈuŋgɑːɳ ungarer uŋˈgɑːrər ungarsk ˈuŋgɑːʂk
Národnosť Národnosť môžeme v nórčine vyjadriť jednak prídavným menom (napr. Jeg er norsk.), jednak podstatným menom (napr. Jeg er nordmann). Ide o rovnocenné konštrukcie. V bežnej reči je avšak častejší prvý spôsob, t. j. pomocou prídavného mena. Jeg er slovakisk/slovak.Som Slovák. Er hun tysk/tysker?Je ona Nemka? Jazyk Tvary norsk, engelsk či slovakisk zároveň pomenúvajú i jazyk. Snakker han norsk?Rozpráva nórsky?

Nóri zväčša používajú názvy zahraničných miest v takej podobe, aká je typická pre príslušnú krajinu, napr. Praha, Wien, Warszawa, Moskva atď.