Leksjon 1 – Hei! Hva heter du?

Román Sult (sloven. Hlad), ktorý číta Anna v našom texte, pochádza z pera významného nórskeho spisovateľa Knuta Hamsuna (1859-1952) - nositeľa Nobelovej ceny za literatúru (1920). Hamsun avšak nie je všeobecne prijímanou postavou nórskych dejín. Príčinou sú jeho postoje počas druhej svetovej vojny. Na rozdiel od väčšiny inteligencie neodsúdil nemeckú okupáciu Nórska, podporoval Adolfa Hitlera a svoju Nobelovu cenu sa dokonca rozhodol darovať Josephovi Goebbelsovi. Nóri mu kolaboráciu nedokázali odpustiť, po vojne vo veľkom pálili jeho knihy. Neskôr bol Hamsun čiastočne rehabilitovaný. V spoločnosti prevláda názor, že by sa naňho malo nazerať predovšetkým ako na literárneho velikána. To ale neznamená, že by sa jeho postoje zľahčovali - z tohto dôvodu by ste napr. v Osle či Bergene márne hľadali ulicu, ktorá by niesla jeho meno.

Nielen Island, ale aj Grónsko a Faerské ostrovy boli pôvodne nórskymi dŕžavami. V 14. storočí sa avšak Nórsko dostalo pod dánsku nadvládu a Dánsku už tieto ostrovné územia ostali. Samostatnosť si vydobyl len Island (v roku 1944), Grónsko a Faerské ostrovy sú formálne naďalej súčasťou Dánskeho kráľovstva. Prví osadníci prišli na Island zo západného Nórska. Priniesli tak so sebou jazyk, ktorý sa na začiatku prvého tisícročia používal v krajoch Vestland a Rogaland. Zatiaľ čo kontinentálna nórčina prešla viacerými zmenami, islandčina sa vďaka svojej izolovanosti od vikingských čias takmer nezmenila. Dodnes nám preto pripomína, ako sa rozprávalo na území Nórska pred tisíc rokmi.