Resume

1Podstatné mená
j. č. neurčitý tvar j. č. určitý tvar mn. č. neurčitý tvar mn. č. určitý tvar
en gutt gutten gutter guttene
ei avis avisa aviser avisene
ei jente jenta jenter jentene
et hus huset hus husene
et vindu vinduet vinduer vinduene
2Prídavné mená Neurčitý tvar
mužský rod en god bil Bilen er god.
ženský rod ei god bok Boka er god.
stredný rok et godt menneske Mennesket er godt.
množné číslo gode filmer Filmene er gode.
Určitý tvar
mužský rod den gode bilen
ženský rod den gode boka
stredný rok det gode mennesket
množné číslo de gode filmene
Stupňovanie príponami
1. stupeň 2. stupeň 3. stupeň
pen penere penest
hyggelig hyggeligere hyggeligst
vakker vakrere vakrest
Stupňovanie opisom
1. stupeň 2. stupeň 3. stupeň
sympatisk mer sympatisk mest sympatisk
interessant mer interessant mest interessant
kjent mer kjent mest kjent
Nepravidelné stupňovanie
1. stupeň 2. stupeň 3. stupeň
stor større størst
liten mindre minst
gammel eldre eldst
ung yngre yngst
god/bra bedre best
dårlig verre verst
tung tyngre tyngst
lang lengre lengst
3Zámená Osobné
základný tvar predmetný tvar zvratný tvar
jeg meg meg
du deg deg
han ham/han
hun henne seg
det/den det/den
vi oss oss
dere dere dere
de dem seg
Privlastňovacie
osoby muž. rod žen. rod str. rod mn. č.
jeg bilen min boka mi huset mitt barna mine
du bilen din boka di huset ditt barna dine
han bilen hans boka hans huset hans barna hans
hun bilen hennes boka hennes huset hennes barna hennes
det/den dens/dets dens/dets dens/dets dens/dets
vi bilen vår boka vår huset vårt barna våre
dere bilen deres boka deres huset deres barna deres
de bilen deres boka deres huset deres barna deres
Zvratný tvar privlastňovacích zámen:
osoby zvratný tvar
jeg min (mi), mitt, mine
du din (di), ditt, dine
han
hun sin (si), sitt, sine
det/den
vi vår, vårt, våre
dere deres
de sin (si), sitt, sine
Príklady: Jeg ser på huset mitt/mitt hus.Pozerám sa na svoj dom. Han ser på huset sitt/sitt hus.Pozerá sa na svoj dom. svoj vlastný dom Han ser på huset hans/hans hus.Pozerá sa na jeho dom. dom niekoho iného Ukazovacie
denne mannen tento muž den mannen tamten muž
denne boka táto kniha den boka tamtá kniha
dette skipet táto loď det skipet tamtá loď
disse bildene tieto obrazy de bildene tamtie obrazy
Opytovacie
hva čo
hvem kto
hvilken ktorý
hvor kde
hvordan ako
hvorfor prečo
4Číslovky
1 én 1. første
2 to 2. andre
3 tre 3. tredje
4 fire 4. fjerde
5 fem 5. femte
6 seks 6. sjette
7 sju 7. sjuende
8 åtte 8. åttende
9 ni 9. niende
10 ti 10. tiende
11 elleve 11. ellevte
12 tolv 12. tolvte
13 tretten 13. trettende
14 fjorten 14. fjortende
15 femten 15. femtende
16 seksten 16. sekstende
17 sytten 17. syttende
18 atten 18. attende
19 nitten 19. nittende
20 tjue 20. tjuende
30 tretti 30. trettiende
40 førti 40. førtiende
50 femti 50. femtiende
60 seksti 60. sekstiende
70 sytti 70. syttiende
80 åtti 80. åttiende
90 nitti 90. nittiende
100 hundre 100. hundrere
1000 tusen 1000. tusende
5Slovesá
infinitív å reise
prítomný čas reiser
minulý čas reiste
predprítomný čas har reist
predminulý čas hadde reist
Minulý čas - pravidelné slovesá
infinitív minulý čas minulé príčastie
Skupina -et/-a danse danset/dansa danset/dansa
Skupina -te spise spiste spist
Skupina -de prøve prøvde prøvd
Skupina -dde bo bodde bodd
Minulý čas - nepravidelné slovesá
infinitív minulý čas minulé príčastie preklad
ankomme ankom ankommet doraziť, prísť
anta antok antatt predpokladať
be ba(d) bedt prosiť
bestå besto(d) bestått pozostávať
bli ble blitt stať sa
brekke brakk brukket zlomiť
bringe brakte brakt priniesť
bygge bygde bygd postaviť
dra dro dratt ísť (autom ap.)
drikke drakk drukket piť
drive med drev med drevet med venovať sa
finne fant funnet nájsť
finnes fantes funnes existovať
forstå forsto(d) forstått rozumieť
fortelle fortalte fortalt povedať, rozprávať
fortsette fortsatte fortsatt pokračovať
fikk fått dostať
gi ga(v) gitt dať
gjelde gjaldt gjeldt týkať sa
gjenta gjentok gjentatt (z)opakovať
gjøre gjorde gjort robiť
gikk gått ísť
ha hadde hatt mať
henge hang hengt visieť
hete het hett volať sa
hjelpe hjalp hjulpet pomôcť
holde holdt holdt držať
høres ut hørtes ut hørtes ut znieť
komme kom kommet prísť
la lot latt nechať
le lo ledd smiať sa
legge la lagt položiť
ligge ligget ležať
møte møtte møtt stretnúť
møtes møttes møttes stretnúť sa
nyte nøt nytt vychutnať si
planlegge planla planlagt plánovať
se sett vidieť
sees såes settes uvidieť sa
selge solgte solgt predať
sette seg satte seg satt seg posadiť sa
si sa sagt povedať, hovoriť
sitte satt sittet sedieť
skrive skrev skrevet písať
slå slo slått udrieť
sove sov sovet spať
spørre spurte spurt pýtať sa
stå sto(d) stått stáť
synes syntes synes myslieť si
synge sang sunget spievať
ta tok tatt vziať
tilbringe tilbrakte tilbrakt stráviť (čas)
treffe traff truffet stretnúť
trekke trakk trukket ťahať
velge valgte valgt vybrať si, (z)voliť
vinne vant vunnet vyhrať
vite visste visst vedieť
være var vært byť
Modálne slovesá
infinitív minulý čas minulé príčastie preklad
kunne kunne kunnet môcť
ville ville villet chcieť
måtte måtte måttet musieť
skulle skulle skullet máš (povinnosť)
burde burde burdet mal by (si)
6Príslovky
prídavné meno príslovka použitie
god godt Jeg trivdes veldig godt i Norge.
pen pent De synger pent.
vanlig vanligvis Hun er vanligvis på jobben klokka 9.
Stupňovanie
1. stupeň godt pent høyt
2. stupeň bedre penere høyere
3. stupeň best penest høyest
Príslovky miesta
pokojový stav pohyb
Hva er dette her? Kom hit!
Jeg har aldri vært der. Vi vil ikke gå dit.
Oppgavene må skrives hjemme. Det er på tide å reise hjem.
Hold deg inne. Kom inn!
Barna var ute og lekte. ut!
Sola er oppe. Lars gikk opp trappa.
Byen ligger nede ved sjøen. Vi reiser ned til Stavanger.
Per står der borte. Skal du reise bort?
7Predložky Predložky miesta
na, v Jeg sitter stolen.
i v De er i Oslo.
fra z Han kommer fra Norge.
gjennom cez Vi går gjennom parken.
hos u Vi spiser middag hos Lars.
mot k Lise kom løpende mot meg.
over nad Nøkkelen henger over døra.
under pod Hunden ligger under bordet.
mellom medzi Veien gikk mellom høye fjell.
midt i/ uprostred Hun bor midt i sentrum.
foran pred De sitter foran datamaskinen.
bak za Han kjører bak oss.
til k, do Da vi kom til Norge.
til høyre for napravo Ola står til høyre for meg.
til venstre for naľavo Jeg står til venstre for Ola.
ved pri Vi bor ved havet.
ved siden av vedľa Jeg satte meg ved siden av ham.
Predložky času
za Vi lærte norsk ett år.
om o Skolen slutter om tre timer.
fra od Frokosten serveres fra klokka 6.
i ako dlho Vi har vært i Norge i ti år.
ako dlho, v zápore De har ikke sett meg to år.
etter po neskôr Han kom tilbake etter en time.
før pred(tým) Har du vært her før?
siden od až doteraz Jeg har bodd i Norge siden 2015.
for... siden pred odteraz Anna kom for to timer siden.
8Spojky Priraďovacie
og a
men ale
eller alebo
Jeg kommer, og han kommer også.Prídem a on príde tiež. Han kan lese boka eller se på TV.Môže si čítať knihu, alebo pozerať televíziu. Jeg kan gjøre det, men vil ikke.Môžem to urobiť, ale nechcem. Podraďovacie
at že fordi pretože, lebo
om či selv om hoci
som ktorý hvis/dersom ak, keď
Jeg håper at du har det bra.Dúfam, že sa máš dobre. Vi vet ikke om hun er syk.Nevieme, či je chorá. Gutten som gikk forbi, er broren min.Ten chlapec, ktorý prešiel okolo, je môj brat. Jeg mistet toget fordi jeg gikk meg vill.Zmeškal som vlak, lebo som zablúdil. Han reiser selv om det regner.Cestuje, hoci prší. Hvis/Dersom jeg var deg, ville jeg gjøre det.Ak by som bol tebou, urobil by som to.
9Nynorsk Nynorsk je jeden z dvoch oficiálnych spisovných variantov nórčiny (druhým je bokmål, ktorého základy už ovládate). Obľúbenosť nynorsku je premenlivá a vo veľkej miere závisí od geografickej oblasti. Nynorsk sa tradične používa na západe krajiny. Ide predovšetkým o kraje Møre og Romsdal, Rogaland a Vestland. Naopak, na východe a severe krajiny je jeho používanie extrémne vzácne. Podiel hovoriacich, ktorí dávajú prednosť nynorsku, neprekračuje spravidla 15 %. Štát sa ho preto snaží podporovať. Vo verejnoprávnom vysielaní nesmie mať napríklad žiadna z jazykových foriem menšie zastúpenie než 25 %. V prvej polovici 20. storočia vznikla myšlienka obe normy nórčiny zjednotiť. O pomyselnom spisovnom jazyku vzniknutom postupným splývaním sa hovorilo ako o samnorsku. Tieto snahy ale narazili na značný odpor a skončili nezdarom. Základy nynorsku vytvoril lingvista Ivar Aasen (1813-1896). Aasen cestoval po západnom Nórsku a mapoval dialekty. Na základe svojich výskumov nórskych nárečí tak vytvoril jazykovú normu, ktorú v tom čase nazval landsmål (v preklade vidiecky jazyk). Prečo sa Aasen k tomuto kroku vôbec odhodlal? Nórsko bolo v rokoch 1537 až 1814 pod nadvládou Dánska. To znamenalo, že všetka písomná komunikácia prebiehala výhradne v dánčine. Ako písaný štandard zostala dánčina aj po tom, čo Nórsko v roku 1814 vstúpilo do personálnej únie so Švédskom. Značný rozdiel medzi jazykom hovoreným, nórčinou, a jazykom písaným, dánčinou, avšak robil ľuďom problémy. Niet teda divu, že si Nóri priali vytvoriť vlastnú písanú formu jazyka, ktorá by lepšie odrážala ich reč. Ako už správne tušíte, vytvorenie nynorsku nebolo jedinou reakciou na túto situáciu. Cieľom druhého myšlienkového prúdu bolo písanú dánčinu postupne ponórčovať. Týmto smerom sa vydal učiteľ a jazykovedec Knud Knudsen, o ktorom sa niekedy hovorí ako o otcovi bokmålu. Jeho snahy totiž postupom času viedli k vytvoreniu reformovaného písaného jazyka riksmålu, ktorý dnes poznáme pod názvom bokmål. V roku 1885 prijal nórsky parlament Stortinget zákon, ktorý obe jazykové formy zrovnoprávnil. Rozdiely medzi nynorskom a bokmålom a)Slová v nynorsku sa často píšu inak, než sme zvyknutí z bokmålu. Ale v zásade sa výrazne nelíšia (až na pár výnimiek). Porovnajte:
bokmål nynorsk
Norge Noreg ˈnoːreg
øst aust æʉst
ikke ikkje içe
fra frå froː
bare berre bæˈrːe
eksempel døme ˈdøːme
b)Odlišnú podobu majú niektoré osobné zámená.
bokmål nynorsk
jeg eg eːg
du du dʉː
han han hɑn
hun ho hu
det/den det deː
vi vi viː/me meː
dere de diː/dokker doˈkːər
de dei dæi
Nynorsk nepozná osobné zámeno den. Pri odkazovaní na podstatné mená ženského a mužského rodu používame zámeno han a ho bez ohľadu na to, či je substantívum životné alebo neživotné. c)Opytovacie zámená sa v nynorsku začínajú na k(v)-.
bokmål nynorsk
hva kva kvɑː
hvem kven kven
hvor kor kuːr
hvordan korleis ˈkurlæis
hvorfor kvifor ˈkvifor
d)Viaceré slová, ktoré v bokmåle obsahujú e alebo ø, získavajú v nynorsku podobu ei, øy či au.
bokmål nynorsk
hete heite ˈhæite
drømme drøyme ˈdrøʏme
en høst ein haust hæʉst
e)Pri podstatných menách rozlišujeme tri rody: mužský, ženský a stredný. Na rozdiel od bokmålu avšak podstatné mená ženského rodu nemôžu byť zároveň i rodu mužského.
bokmål nynorsk
ei/en mor ei mor muːr
ei/en jente ei jente ˈjente
ei/en dronning ei dronning ˈdroning
f)Slovesá sa môžu končiť buď na -e, alebo -a (heite/heita). Navyše okrem nám známej koncovky -er, ktorá signalizuje prítomný čas (leser, kjenner, prøver), sa niektoré slovesá končia i na -ar (kastar, hentar, snakkar).