Výslovnost

1Výslovnosť Nórčina nemá úradne stanovený štandard spisovnej výslovnosti. Dôvodom je existencia nielen dvoch variantov národného jazyka (myslí sa písaná forma), bokmålu a nynorsku, ale i veľkého množstva dialektov (samotní Nóri ironicky poznamenávajú, že v Nórsku existuje päť miliónov nárečí). Najbližšie k statusu normovanej výslovnosti má tzv. standard østnorsk (štandardná východná nórčina), ktorá sa používa v médiách či divadlách. Predkladané fonetické zásady preto zodpovedajú jej charakteru. Výslovnosť nórskej abecedy
a ɑː i iː q kʉː y ʏː
b beː j jeː r ær z set
c seː k koː s es æ æː
d deː l el t teː ø øː
e eː m em u ʉː å oː
f ef n en v veː
g geː o uː w dobəltveː
h hoː p peː x eks
Nórska abeceda začína písmenom A a končí písmenom Å. Spojenie od A do Z preto v nórčine znie fra A til Å. Písmená c, q, w, x a z sa vyskytujú len v cudzích slovách.
1.1Samohlásky Nórske samohlásky môžu byť krátke alebo dlhé (v prepise výslovnosti ich označujeme dvojbodkou). Samohláska sa spravidla vyslovuje dlho, ak po nej nasleduje len jedna alebo žiadna spoluhláska, napr. tid tiːd, bli bliː. Pokiaľ nasledujú dve alebo viac spoluhlások, vyslovuje sa samohláska krátko, napr. komme komːe, norsk noʂk.
tid tiːd komme komːe
bli bliː norsk noʂk
Nórčina rozlišuje 9 samohlások zapisovaných pomocou písmen a, e, i, o, u, y, æ, ø a å. a Vyslovuje sa oveľa viac vzadu než slovenské a znie temnejšie. ha hɑː; dag dɑːg; mat mɑːt e Krátke e sa kvalitou veľmi približuje slovenskému. Dlhé e je, naopak, oveľa uzavretejšie, akoby na polceste k i. V koncovkách -el, -en a er sa môže redukovať na oslabené e ə. fest fest; leve leːve; teater teɑːtər i Krátke i sa veľmi približuje slovenskému, dlhé i je oproti slovenčine o niečo uzavretejšie. finne finːe; si siː; tid tiːd o Typickou výslovnosťou písmena o je v nórčine uˌ uː. Pokiaľ je samohláska krátka, často sa objavuje výslovnosť o. Výslovnosť oː nie je častá, ale tiež na ňu narazíme. hos hus; pose puːse; koste koste; sove soːve u Vyslovujeme so zaokrúhlenými perami ako nemecké ü. putte pʉtːe; hus hʉːs; tusen tʉːsən y Hláska zvukovo veľmi podobná predchádzajúcej, rozdiel je pre Slovákov ťažko postrehnuteľný. Vyslovuje sa veľmi vpredu a uzavreto, rovnako ako i, len musíme zaokrúhliť pery. sykle sʏkle; by bʏː; syk syːk æ Vyslovuje sa, ako keby sme sa chystali vysloviť a, ale namiesto toho povieme e. Výsledok je na polceste medzi týmito dvomi hláskami. verst væʂt; være væːre; nær næːr ø Výsledok je podobný nemeckému ö. høst høst; øre øːre; før føːr å Výslovnosť je takmer rovnaká ako pri slovenskom o. åtte otːe; år oːr; få foː
1.2Dvojhlásky V norských slovách často narazíte na dvojhlásky zapisované ako ei, øy a au. ei Široké e prechádzajúce do i. hei hæi øy Náročná dvojhláska začínajúca hláskou ø, potom sa výslovnosť uzatvára a posúva viac dopredu k ʏ. Pery sú po celý čas silno zaokrúhlené. høyre høʏre au Východiskovým zvukom je široké e, výslovnosť sa následne uzatvára a posúva mierne dozadu k ʉ, pery sa v druhej časti silno zaokrúhľujú. august æʉgʉst
1.3Spoluhlásky Väčšina spoluhlások je až na výnimky svojou výslovnosťou blízka slovenčine. p, t, k Ak stoja na začiatku (predovšetkým prízvučnej) slabiky, vyslovujeme ich s prídychom (aspiráciou). på poː; tak tɑːk; kam kam r Vyslovuje sa rovnako ako slovenské, v niektorých nárečiach sa ale objavuje r ráčkované. Medzi variantmi nie je žiadny významový rozdiel. Prednému r sa hovorí rulle-r, ráčkovanému skarre-r. riktig rikti; lærer læːrer; Norge norge
1.4Hláskové skupiny egn regne ræinə; tegn tæin gj, gi, gy V iných kombináciách sa vyslovuje g. gjøre jøːre; gift jift; gyldig jʏldi -ig V tejto prípone sa g vôbec nevyslovuje. vanlig vɑːnli; billig bilːi; mulig mʉːli hv, hj Ak stojí hv alebo hj na začiatku slova, h sa v nich vôbec nevyslovuje. hva vɑ; hjemme jemːe ki, ky, kj Nezvyčajná hláska, ktorá sa tvorí približne medzi slovenskými hláskami j a ch. V niektorých oblastiach sa avšak začína vytrácať a mnoho Nórov ju nahrádza hláskou ʃ. kino çiːnu/ʃiːnu; kyst çʏst/ʃʏst; kjøre çøːre/ʃøːre ld, nd V spojení ld a nd sa d často nevyslovuje. skyld ʃʏl; land lɑn mm, tt ap. Zdvojené spoluhlásky vyslovujeme predĺžene, akoby sme chceli vysloviť obe, ale neoddeľujeme ich, iba dlhšie pretiahneme. komme komːe; sette setːe; snakke snɑkːe ng Túto skupinu vyslovujeme ako takzvané nosové n, podobne ako v anglickej prípone -ing alebo v slovenskom slove banka. konge koŋe; ting tiŋ; lenge leŋe rd, rl, rn, rt r je oslabené, špička jazyka je pri vyslovovaní otočená hore. hvordan vuɖɑn; dårlig doːɭi; gjerne jæːɳe; kort koʈ rs r akoby zanikne, otočíme špičku jazyka k podnebiu a vyslovíme š. norsk noʂk; først føʂt; kurs kʉːʂ sj, ski, sky, skøy, skj Vyslovujeme ako š veľmi podobné slovenskému. V iných než uvedených kombináciách vyslovujeme sk. sjelden ʃeldən; ski ʃiː; overskyet oːvəʂʏːet; skøyte ʃøʏte; kanskje kɑnʃe sl V niektorých dialektoch (predovšetkým na východe krajiny) sa táto skupina vyslovuje ako ʃl, zatiaľ čo v ostatných dialektoch k tomuto skresleniu nedochádza. Oslo uʃlu/uslu; sliten ʃliːtən/sliːtən; Slovakia ʃluvɑːkiɑ/sluvɑːkiɑ
2Retroflexná spoluhláska Z prehľadu výslovnosti vyplýva, že hláska r sa v skupinách rd, rl, rn, rs a rt oslabuje a splýva s d, l, n, s alebo t do jedného zvuku. V tomto prípade hovoríme o tzv. retroflexnej spoluhláske. Tento typ výslovnosti sa uplatňuje nielen v rámci jedného uzavretého slova (napr. bort buʈ), ale vzniká i na hranici slov (napr. Hva heter du? vɑ heːtəɖʉ).
3Prízvuk V nórčine je prízvuk spravidla na prvej slabike. Výnimkou sú slová cudzieho pôvodu, napr. stasjon stɑˈʃuːn, telefon teleˈfuːn či betale beˈtɑːle (nemecká predpona be-). Prízvučné slabiky sú dlhé, neprízvučné krátke. Prízvuk v prepise výslovnosti označujeme symbolom '.
4Tonéma Nórčina ako jeden z mála európskych jazykov priraďuje slovám konkrétnu melódiu, tonému, ide teda o tónový jazyk (tento rys možno v našich podmienkach označiť za vzácny, pretože tónové jazyky sú rozšírené predovšetkým v oblasti subsaharskej Afriky a juhovýchodnej Ázie). Práve prítomnosť toném dodáva nórčine jej charakteristickú spevavosť a melodickosť, ktorú sí pri počúvání ihneď všimnete. Rozlišujeme tonému 1 a tonému 2. a)Tonéma 1 Realizuje sa ako stúpavá intonácia začinajúca na prízvučnej slabike slova. Touto intonáciou vyslovujeme všetky jednoslabičné slová (hus, for, med). b)Tonéma 2 Začiatočná tónová hladina je vyššia než obvykle, ihneď avšak klesá, aby v druhej fáze opäť stúpla. Túto intonáciu môžu mať len slová najmenej dvojslabičné (hete, bare, like). Tonémami sa ale nemusíte spočiatku trápiť, dohovoríte sa i bez nich. Všetko je otázka cviku a pozorného počúvania nahrávok. Na tonémy v učebnici graficky neupozorňujeme. Je to z toho dôvodu, že použitie a charakter slovnej intonácie sa líši oblasť od oblasti, v niektorých dialektoch sa dokonca nevyskytuje vôbec.