Kommunikasjon

Časti dňa
en morgen ráno
en formiddag predpoludnie
en middag poludnie
en ettermiddag popoludnie
en kveld kvel večer
ei/en natt nɑtː noc
ei/en midnatt ˈmidnɑtː polnoc
V nórčine musíme mať na pamäti, aký úsek dňa máme na mysli. Podľa toho sa mení predložka i tvar podstatného mena.
i morges ˈmoːrəs dnes ráno om morgenen ráno obvykle
i formiddag dnes predpoludním om formiddagen predpoludním obvykle
i ettermiddag dnes popoludní om ettermiddagen popoludní obvykle
i kveld dnes večer om kvelden večer obvykle
i natt dnes v noci om natten v noci obvykle
a)Ak poukazujeme na aktuálnu alebo nadchádzajúcu časť dňa, použijeme predložku i a podstatné meno v neurčitom tvare: Vi sees i formiddag.Uvidíme sa dnes predpoludním. Hun kommer i ettermiddag.Príde dnes popoludní. Hva vil du gjøre i kveld?Čo chceš robiť dnes večer? b)Ak chceme vyjadriť, že niečo sa obvykle deje v istom úseku dňa, použijeme predložku om a podstatné meno v určitom tvare: Jeg liker å jogge om morgenen.Rád behávam ráno. Han leser om kvelden.Večer číta. Hun drikker kaffe bare om formiddagen.Kávu pije len predpoludním. Pozor avšak na spojenia s príslovkami tidlig ˈtiːdli skoro, sent seːnt neskoro či midt mit uprostred, po ktorých vždy nasleduje predložka på. tidlig på dagenskoro ráno sent på kveldenneskoro večer midt på nattauprostred noci
Hodiny
Hva er klokka? Koľko je hodín?
Klokka er tre. 15:00
Klokka er fem over tre. 15:05
Klokka er ti over tre. 15:10
Klokka er kvart over tre. 15:15
Klokka er ti på halv fire. 15:20
Klokka er fem på halv fire. 15:25
Klokka er halv fire. 15:30
Klokka er fem over halv fire. 15:35
Klokka er ti over halv fire. 15:40
Klokka er kvart på fire. 15:45
Klokka er ti på fire. 15:50
Klokka er fem på fire. 15:55
Klokka er fire. 16:00
Namiesto podstatného mena klokke môžeme v odpovedi použiť i osobné zámeno den, prípadne uviesť len časový údaj. Hva er klokka? Klokka er halv fire.Koľko je hodín? Je pol štvrtej. Hva er klokka? Den er halv fire.Koľko je hodín? Je pol štvrtej. Hva er klokka? Halv fire.Koľko je hodín? Pol štvrtej.
Ďakovanie V predlošlých lekciách sme sa naučili zopár formuliek, ktorými vyjadrujeme vďaku. Najbežnejším poďakovaním je bez pochyby Takk! Ak sa nám nezdá dostatočne výstižným, volíme frázu Tusen takk! alebo Mange takk! Rovnako nás už nezaskočí ani Takk for sist! Čo avšak s nasledujúcimi výrazmi? Väzbu Takk for sist si môžete zopakovať v lekcii 2. Takk for meg! Takk for i dag! Poďakovanie, ktoré vyslovuje hosť pri svojom odchode, napr. po návšteve, večierku ap. Takk for maten! Fráza, ktorú adresujeme človeku, ktorý nás pohostil a pripravil jedlo. Takk for alt! Doslova Ďakujem za všetko! Fráza, ktorá v slovenčine znie celkom všedne. V nórčine by sme sa pred ňou ale mali mať na pozore. Takk for alt! sa totiž používa úplne v inom kontexte, než by nám zišlo na um. Tieto tri slová často zaznievajú na pohreboch, pri pochovávaní zosnulého, s ktorým sa rodina a priatelia takto lúčia. Nie je to rozhodne vhodný spôsob, ako ukončiť napríklad prvé rande.
Nárečia Nórsky jazyk je charakteristický svojou bohatosťou na nárečia. Tie majú na rozdiel od slovenčiny neobvykle silné postavenie. Je bežné, že Nóri používajú svoj dialekt i pri oficiálnych príležitostiach, napr. na úradoch či v parlamente. Nórsky parlament, Stortinget (na obrázku na začiatku lekcie), je preto pravdepodobne jediným zákonodarným zborom v Európe, v ktorom sa poslanci neostýchajú vystupovať v jazyku silno ovplyvnenom rodným nárečím. Existencia veľkého množstva dialektov úzko súvisí s geografiou. Vzdialenosť medzi najsevernejším bodom Nórska Nordkappom a jeho najjužnejším cípom Lindesnesom je porovnateľná so vzdialenosťou medzi Lindesnesom a Rímom. Dôležitú úlohu pri utváraní dialektov zohrávali i prírodné hranice tvorené hlbokými fjordmi a vysokými horami. Tie predstavovali ťažko prekonateľné prekážky. Niektoré nárečia môžu byť až tak špecifické, že sú pre ostatných Nórov nezrozumiteľné. Vraví sa, že najťažšie na porozumenie sú dialekty z kraja Trøndelag. Nárečia sa často odlišujú v nasledujúcich znakoch: zámeno JEG Vo veľkej časti západného Nórska sa používa tvar eg eːg. Na severe a v kraji Trøndelag prevláda æ æː. V Osle a iných častiach východného Nórska prevažuje jeg jæi. zámeno VI V západnom Nórsku je bežná forma me meː alebo mi miː, pre severnú časť kraja Innlandet tvar oss osː. V ostatných častiach je okrem tradičného vi viː možné začuť i ve veː. záporná častica IKKE Tvar ikke ˈikːe je bežný pre hlavné mesto a jeho okolie. Na na západe, juhu a severe Nórska môžeme zachytiť ikkje ˈiçe. V okolí jazera Mjøsa sa používa tvar itte itːe, v Trøndelagu itj ic. vyslovovanie hlásky R Keď budete cestovať po južných a západných oblastiach Nórska, nebuďte zaskočení zvláštnou výslovnosťou hlásky r, tzv. skarre-r, ktorú by ste skôr čakali vo francúzštine. V súčasnosti sa rýchlo zoširuje i do oblastí, ktoré doposiaľ používali tradičné r. Dôvodom rýchleho vzostupu skarre-r je skutočnosť, že malým deťom robí jeho výslovnosť menšie problémy než tradičné r. Dnes sa avšak rozdiely medzi nárečiami čiastočne stierajú. Dôvodom je predovšetkým migrácia v rámci Nórska. Na druhej strane je nutné spomenúť, že nové technológie umožnili frekventovanejší kontakt medzi jednotlivými dialektmi. Nóri sú zvyknutí na veľké množstvo jazykových variantov. Možno i preto nemajú problém porozumieť dánčine a švédčine (Dáni a Švédi naopak vo vzájomnom porozumení zaostávajú).