Grammatikk

Určitý tvar V predchádzajúcej lekcii sme si predstavili neurčitý člen (en, ei a et). Ako už vieme, používa sa v situáciách, keď uvádzame novú, bližšie nešpecifikovanú informáciu. Ak je avšak z kontextu zrejmé, o kom alebo o čom je reč, používame naopak určitý tvar. Určitý tvar tvoríme pomocou prípon: prípona EN pre podstatné mená mužského rodu en gutt → gutten, en student → studenten prípona A pre podstatné mená ženského rodu ei bok → boka prípona ET (vyslovujeme e) pre podstatné mená stredného rodu et universitet → universitetet ʉnivæʂiˈteːte Opäť platí, že podstatné mená ženského rodu môžu nadobúdať i koncovku -en, napr. boka/boken. Prípona -a prevláda v bežnej reči, -en naopak vo formálnejšom prejave. Použitie a)Určitý tvar použijeme v prípade, ak rátame s tým, že príjemca presne vie, čo si má pod daným podstatným menom predstaviť. Været er forferdelig her.To počasie je príšerné. Predstavme si, že táto veta vychádza z úst Fridtjofa Nansena, ktorého na ceste k Severnému pólu práve zasiahla snehová búrka. Nansen použil slovo vær - počasie v určitom tvare, pretože posádka, ktorej bola veta adresovaná, presne vie, aké počasie má Nansen na mysli. b)Ak hovoríme o niečom, čo bolo predtým vymedzené. Jeg leser ei bok. Boka er interessant.Čítam knihu. Je zaujímavá. V prvej vete stojí pred podstatným menom bok neurčitý člen ei. Je to totiž pre nás nová informácia - nemáme o knihe konkrétnu predstavu. Môže to byť pokojne najnovšia kriminálka od Jo Nesbøa alebo historický román od Sigrid Undsetovej. V druhej vete je už ale použitý určitý tvar. Hoci ešte stále nevieme, o aký konkrétny titul ide, na základe súvislosti si vieme vydedukovať, že sa hovorí o jednej a tej istej knihe. c)V niektorých predložkových frázach (bez logického dôvodu). på universitetet, i byen
Osobné zámená - predmetné tvary Okrem základného tvaru osobných zámen (jeg, du, vi, de atď.) pozná nórčina aj ich predmetné tvary. Tie používame, ak zámeno vystupuje vo funkcii predmetu (osoba či vec je zasiahnutá dejom) alebo nasleduje po predložke.
základný tvar predmetný tvar
jeg meg mæi
du deg dæi
han ham ham/han han
hun henne ˈhenːe
det r. st./den r. m./ž. det deː/den den
vi oss osː
dere dere ˈdeːre
de dem dem
Anna treffer ham/han hver dag.Anna ho stretáva každý deň. Olav snakker med dem.Olav sa s nimi rozpráva. Jeg liker den. (boka)Mám ju rád. (tú knihu) Hyggelig å hilse på deg.Rád ťa spoznávam. Han liker meg.Má ma rád.
Zvratné zámená a zvratné slovesá V úvodnom článku sme sa stretli s dvomi nezvyčajnými slovesami: glede seg (tešiť sa) a skynde seg (ponáhľať sa). Obe patria do skupiny tzv. zvratných slovies. Ľahko ich rozpoznáte podľa toho, že sa skladajú z dvoch častí: samotného slovesa (glede, skynde) a zvratného zámena seg, ktoré mení svoj tvar v závislosti od osoby:
osobné zámeno zvratné zámeno
jeg meg mæi
du deg dæi
han
hun seg sæi
det r. st./den r. m./ž.
vi oss osː
dere dere ˈdeːre
de seg sæi
Jeg skynder meg hjem.Ponáhľam sa domov. Han gleder seg til tur.Teší sa na výlet. Vi skynder oss.Ponáhľame sa. Všimnite si, že predmetný a zvratný tvar osobných zámen sa čiastočne zhoduje. Výnimku predstavuje 3. osoba jednotného (han, hun, det/den) a množného čísla (de), ktorá nadobúda zvláštny zvratný tvar seg. POZOR! Nie všetky zvratné slovesá v slovenčine sú zvratné i v nórčine. Porovnajte: hete, sees, bli medvolať sa, vidieť sa, pridať sa
Slovosled Otázka bez opytovacieho zámena V otázkach bez opytovacieho zámena stojí sloveso vždy na prvom mieste: Studerer du norsk?Študuješ nórčinu? Liker du henne?Máš ju rád? Blir du med?Pridáš sa?
Záporná častica “ikke” Zápor v nórčine vyjadrujeme časticou ikke ˈikːe, ktorú v oznamovacích vetách umiestňujeme za časovaný tvar slovesa. Jeg studerer ikke journalistikk.Neštudujem žurnalistiku. Vi kommer ikke fra Norge.Nepochádzame z Nórska. Jeg vet ikke.Neviem. Výnimku predstavujú vety, v ktorých hneď po slovese nasleduje predmetný alebo zvratný tvar zámena. Zápornú časticu ikke v tomto prípade umiestňujeme až za zámeno. Jeg liker henne ikke.Nemám ju rád. Vi treffer dem ikke.Nestretávame ich. Han skynder seg ikke.Neponáhľa sa. Ak avšak zámenu predchádza predložka (napr. med oss, på meg atď.), riadíme sa základným pravidlom. Hun snakker ikke med oss.Nerozpráva sa s nami. V otázkach kladieme ikke až za podmet. Har du ikke lyst til å gå på tur?Nemáš chuť ísť na výlet? Nórska veta smie obsahovať len jeden zápor.
Infinitívna častica “å” Z predchádzajúcej lekcie už vieme, že infinitívnu časticu å oː používame pred slovesom v infinitíve. K tejto situácii spravidla dochádza, ak sa vo vete súčasne objavia dve slovesá - prvé z nich sa časuje, zatiaľ čo druhé ostáva v infinitíve. Hun pleier å gå på tur.Má vo zvyku chodiť na výlety. Jeg liker ikke å reise.Nerád cestujem. Častica å sa vyskytuje i v rôznych frázach a predložkových spojeniach, v ktorých by sme ju neočakávali. Na tieto prípady budeme upozorňovať. Hyggelig å hilse på deg.Rád ťa spoznávam.