Grammatikk

Predminulý čas Predminulý čas nie je v hovorovom jazyku príliš obvyklý. Neznamená to ale, že ho môžeme brať na ľahkú váhu. Často sa vyskytuje napr. v beletrii alebo pri rozprávaní príbehu zasadeného do minulosti. Je dôležitý aj pri tvorení nepriamej reči. Tvorenie Predminulý čas tvoríme pomocou minulého tvaru slovesa ha - hadde a minulého príčastia významového slovesa, napr. hadde snakket, hadde gått, hadde bodd. Tvorenie príčastia minulého si môžete zopakovať v kapitole Predprítomný čas v lekcii . Použitie Predminulý čas nám naznačuje, že dej, o ktorom hovoríme, prebehol UŽ pred inou udalosťou v minulosti. Z toho dôvodu je čas závislý od kontextu, nevystupuje nikdy osamotene. Han flyttet til Tromsø etter at han hadde giftet seg.Presťahoval sa do Tromsø po tom, čo sa oženil. Da jeg kom, hadde filmen allerede begynt.Keď som prišiel, film už začal. Jeg inviterte henne på kino, men hun hadde allerede sett filmen.Chcel som ju pozvať do kina, ale ona už ten film videla. Karen hadde jobbet der før krigen.Karen tam pracovala pred vojnou. Všimnite si, že udalosť v minulosti, od ktorej kontextu závisí použitie predminulého času, nemusí byť nutne vyjadrená slovesom, napr. flytte til Tromsø či komme (1. a 2. príkladová veta). Rovnakú úlohu môže plniť aj podstatné meno, napr. før krigen (4. príkladová veta). Predminulý čas naopak nepoužívame, ak popisujeme deje, ktoré sa odohrali chronologicky jeden za druhým a nie je medzi nimi žiadna logická závislosť. Først spiste vi middag. Etterpå gikk vi på kino.Najskôr sme sa navečerali. Potom sme išli do kina.
Nepriama reč Pomocou nepriamej reči môžeme prerozprávať, čo povedala iná osoba. Jeg liker meg her.Páči sa mi tu. Anna sier at hun liker seg her.Anna vraví, že sa jej tu páči. Anna sa at hun likte seg her.Anna povedala, že sa jej tu páčilo. Z príkladovej vety vyplýva, že ak je v uvádzajúcej vete minulý čas (Anna sa), dochádza následne vo vedľajšej vete k posunu slovesného času. Tieto posuny sú naznačené v tabuľke:
čas v priamej reči čas v nepriamej reči
prítomný minulý
minulý predminulý
predprítomný predminulý
budúci skulle/ville
prítomný čas → minulý čas Vi vet ikke hvor han er.Nevieme, kde je. De sa at de ikke visste hvor han var.Povedali, že nevedia, kde je. minulý čas → predminulý čas Jeg var hjemme.Bola som doma. Hun sa at hun hadde vært hjemme.Povedala, že bola doma. predprítomný čas → predminulý čas Vi har sett det.Videli sme to. De sa at de hadde sett det.Povedali, že to videli. budúci čas Når skal de gifte seg?Kedy budú mať svadbu? Han spurte om når de skulle gifte seg.Opýtal sa, kedy budú mať svadbu. Vi vil klare eksamen.Urobíme skúšku. De sa at de ville klare eksamen.Povedali, že urobia skúšku. Zmenám podliehajú aj miestne a časové príslovkové určenia, ktoré sú aktuálne len vo vzťahu k dobe prehovoru.
priama reč nepriama reč
nå på den tiden/da
i dag den dagen
i går dagen før
i morgen dagen etter
for to år siden to år tidligere
her der
Vi bestilte billetter i går.Včera sme si objednali lístky. Hun sa at de hadde bestilt billetter dagen før.Povedala, že si deň predtým objednali lístky. Jeg bestiller billetter i morgen.Zajtra objednám lístky. Han sa at han skulle bestille billetter dagen etter.Povedal, že objedná lístky nasledujúci deň. POZOR! Ak ide o všeobecne platné tvrdenie, posun v slovesnom čase je možný, nie avšak nutný. Hun sa at Norge er/var større enn Danmark.Povedala, že Nórsko je väčšie než Dánsko.
Vety s det Vety začínajúce sa na det sú v reči pomerne časté. Je preto potrebné ujasniť si, akú majú funkciu. NEVYJADRENÝ PODMET Už v prvej lekcii sme sa naučili, že každá nórska veta musí obsahovať podmet (subjekt, činiteľa deja). Ak nie je zjavný, použijeme det. Det regner.Prší. Det snør.Sneží. Det blåser.Fúka. UVÁDZANIE NOVEJ INFORMÁCIE Ak je podmet vety podstatné meno v neurčitom tvare (en ny dag, mange turister), prípadne sloveso v infinitíve (å gå på ski), mal by mu predchádzať tzv. formálny podmet det. Det de facto uvádza skutočný, logický podmet vety. Det har vært mange turister her i år.(nesprávne: Mange turister har vært her i år.) I morgen er det en ny dag.(nesprávne: I morgen er en ny dag.) Det er gøy å gå på ski.(nesprávne: Å gå på ski er gøy.) V nórčine totiž nie je bežné, aby nová informácia stála na začiatku vety. Práve naopak, snažíme sa ju umiestniť čo najbližšie k jej koncu. Pomocou det tohto úmyslu docielime. Existuje avšak jedna výnimka. Ak sa k podmetu v neurčitom tvare vzťahuje sloveso, ktoré si vyžaduje predmet (v nasledujúcich vetách je zvýraznený tučným písmom), uvádzacia veta s det, tak ako ju prezentujeme, nie je možná. En mann kjøper ei bok.(nesprávne: Det kjøper en mann ei bok.) En far venter på barna.(nesprávne: Det venter en far på barna.) Ei ung jente hilste på meg.(nesprávne: Det hilste ei ung jente på meg.) VYTÝČENIE VETNÝCH ČLENOV Vytyčujúcu konštrukciu používame vtedy, ak chceme položiť dôraz na konkrétny vetný člen. Na začiatok umiestnime det, po ktorom nasleduje príslušný tvar slovesa være (er pre prítomný, predprítomný a budúci čas, var pre čas minulý) a napokon zvolený vetný člen - v nasledujúcich príkladoch napr. podmet. Per bor her.Det er Per som bor her. Per har bodd her.Det er Per som har bodd her. Per skal bo her.Det er Per som skal bo her. Per bodde her.Det var Per som bodde her. Vytýčiť môžeme akýkoľvek vetný člen, nielen podmet. Dochádza tu avšak k rozdielu. Zatiaľ čo po zdôraznení podmetu nasleduje spojka som, v ostatných prípadoch ju vynechávame. Porovnajte: Anna liker svart kaffe.Det er Anna som liker svart kaffe. Jeg reiser til Oslo i morgen.Det er i morgen jeg reiser til Oslo. Hun leste ei bok.Det var ei bok hun leste.