Grammatikk

Privlastňovanie V nórčine môžeme privlastňovať tromi spôsobmi: Saský genitív Prvou možnosťou je pripojiť koncovku -s k podstatnému menu. Annas bokAnnina kniha guttens idéchlapcov nápad Lars' romLarsova izba Všimnite si, že podstatné mená zakončené na -s, tvoria saský genitív len pomocou apostrofu. Zároveň si musíme zapamätať, že podstatné mená, ktoré nasledujú po saskom genitíve, stoja vždy v neurčitom tvare. Tento typ privlastňovania sa používa predovšetkým vo formálnom prejave. Privlastňovanie pomocou predložky til Ak sa chceme priblížiť hovorovej reči, dávame prednosť privlastňovaniu pomocou predložky til. Podstatné meno stojace pred predložkou je v tomto prípade vždy v určitom tvare. boka til AnnaAnnina kniha idéen til guttenchlapcov nápad rommet til LarsLarsova izba Privlastňovacie zámená Privlastňovacie zámená min (môj), din (tvoj), sin (svoj) a vår (náš) menia svoj tvar v závislosti od rodu a čísla podstatného mena. Ostatné privlastňovacie zámená sú nesklonné.
osoby muž. + (žen. rod) str. rod mn. č. zvratné
môj min (mi) mitt mine min (mi) mitt mine
tvoj din (di) ditt dine din (di) ditt dine
jeho hans hans hans
jej hennes hennes hennes sin (si) sitt sine
jeho dens/dets dens/dets dens/dets
náš vår vårt våre vår vårt våre
váš deres deres deres deres
ich deres deres deres sin (si) sitt sine
Privlastňovaciu konštrukciu je možné vytvoriť dvomi spôsobmi. Zámeno môže stáť pred i za podstatným menom, ku ktorému sa vzťahuje. a)PODSTATNÉ MENO + PRIVLASTŇOVACIE ZÁMENO Ide o menej formálny a častejší spôsob. Privlastňovacie zámeno umiestnime za podstatné meno, ktoré musí byť v určitom tvare. leiligheten minmôj byt boka ditvoja kniha toget vårtnáš vlak billettene deresvaše/ich lístky b)PRIVLASTŇOVACIE ZÁMENO + PODSTATNÉ MENO Druhým spôsobom, častejšie vyskytujúcim sa vo formálnom prejave, je umiestniť privlastňovacie zámeno pred podstatné meno. V takom prípade je podstatné meno v neurčitom tvare. min leilighetmôj byt din boktvoja kniha vårt tognáš vlak deres billettervaše/ich lístky Všimnite si, že ženské tvary mi, di a si možno použiť len v postavení za podstatným menom, napr. boka mi. V pozícii pred podstatným menom musíme voliť len mužský tvar min, din a sin, napr. min bok. Ak privlastňujeme osobe, ktorá je zhodná s podmetom vety, musíme použiť zvratné tvary privlastňovacích zámen, napr.: Jeg besøkte venninna mi/min venninne.Ja som navštívil svoju kamarátku. Ide o rovnaký princíp, ako keď v slovenčine používame zámeno svoj, avšak s tým rozdielom, že nórčina používa zvláštne tvary sin (mužský rod), si (ženský rod), sitt (stredný rod) a sine (množné číslo) len pre tretiu osobu jednotného a množného čísla. Pri ostatných osobách sú tvary zhodné s tvarmi základného privlastňovania. Porovnajte: Jeg ser på huset mitt/mitt hus.Pozerám sa na svoj dom. Han ser på huset sitt/sitt hus.Pozerá sa na svoj dom. svoj vlastný dom Han ser på huset hans/hans hus.Pozerá sa na jeho dom. dom niekoho iného c)V súčasnej hovorovej nórčine sa do popredia dostáva nový spôsob privlastňovania: Anna sin bokAnnina kniha gutten sin idéchlapcov nápad Lars sine romanerLarsove romány Na prvom mieste stojí podstatné meno, ktorému privlastňujeme. Všimnite si, že podstatné meno neprijíma genitívnu koncovku -s. Nasleduje príslušný tvar zámena sin svoj, ktorý je v zhode s gramatickým rodom privlastňovaného objektu. Zhrnutie Všimnite si, akými rôznymi spôsobmi môžeme v nórčine privlastňovať. Jeg er på Annas rom.Som v Anninej izbe. Jeg er på rommet til Anna.Som v Anninej izbe. Jeg er på rommet hennes/hennes rom.Som v jej izbe. Jeg er på Anna sitt rom.Som v Anninej izbe.