Kommunikasjon
Samisk, nie lappisk
Sámovia (v slovenčine tradične známi ako Laponci) sú jediní domorodí obyvatelia Škandinávie. Obývajú najsevernejšiu časť Nórska, Švédska, Fínska a Ruska (Murmanská oblasť). V tomto nehostinnom prostredí žijú a kočujú so stádom sobov už päťtisíc rokov.
Za centrum sámskej kultúry v Nórsku sa považujú mestečká Karasjok a Kautokeino. V Karasjoku dokonca sídli i sámsky parlament Sametinget (sámske parlamenty nájdeme i vo Švédsku a Fínsku). Jeho otvorením v roku 1989 vyvrcholila emancipácia národa, ktorý bol po stáročia vystavený útlaku (ponórčovanie či prijímanie zákonov, ktoré znemožňovali Sámom vlastniť pôdu).
Sámovia už dnes útlaku nečelia. Okrem parlamentu majú i svoju vlastnú vlajku a hymnu, sámčina má dokonca v Nórsku status úradného jazyka. Na strane druhej sa ale musia vyrovnávať so zmenou klímy a životného prostredia.
Najvýraznejším prvkom sámskej kultúry je joik, tradičný štýl spevu. Joikom možno privítať nový deň, pozdraviť priateľov, upokojiť podráždené stádo sobov či spojiť sa s dušou milovanej osoby, ktorá už nie je medzi nami. Mélodia, rytmus i slová sa môžu meniť podľa nálady a situácie. Podstatou spevu je vyjadrenie emócií.
V modernej nórčine označujeme Sámov slovom samer. Ale nie je to tak dávno, čo sa používal výraz lapper. Ten je dnes už archaický a nesie so sebou negatívny náboj. V jazyku preto dávame prednosť formám samer a samisk, nie lapper a lappisk.
