Kommunikasjon

Porovnanie a prirovnanie a)POROVNANIE ENN Ak porovnávame dve skutočnosti, používame spojku enn (než). Jan er høyere enn du/deg.Jan je vyšší než ty. Per er eldre enn Jan.Per je starší než Jan. Jan er to år eldre enn Per.Jan je o dva roky starší než Per. ENDA ... ENN Jan er enda høyere enn Olav.Jan je ešte vyšší než Olav. Per er enda eldre enn Bjørn.Per je ešte starší než Bjørn. MYE ... ENN Jan er mye høyere enn jeg trodde.Jan je omnoho vyšší než som si myslela. Per er mye eldre enn du tror.Per je omnoho starší než si myslíš. Enn pochopiteľne nemožno použiť vo vetách, v ktorých je prídavné meno v superlatíve (3. stupni). Porovnajte: Jeg er eldre enn du/deg.Som starší než ty. Jeg er eldst/den eldste av alle.Som zo všetkých najstarší. b)PRIROVNANIE SOM Pri prirovnaní používame som (ako). Han er høy som jeg/meg.Je vysoký ako ja. LIKE ... SOM Han er like høy som jeg/meg.Je rovnako vysoký ako ja. Hun er like gammel som mannen sin.Je rovnako stará ako jej muž. IKKE SÅ ... SOM Han er ikke så høy som jeg/meg.Nie je tak vysoký ako ja. Jostein Gaarder er ikke så berømt som Henrik Ibsen.Jostein Gaarder nie je tak slávny ako Henrik Ibsen. ALLER Denne maten er aller best.Toto jedlo je úplne najlepšie. Všimnite si, že ak po enn a som nasleduje zámeno, môže byť nielen v základnom (jeg, du, han, hun atď.), ale aj predmetnom (meg, deg, ham, henne atď.) tvare.
Synes, tro, tenke, mene Štvorica slovies synes, tro, tenke a mene sa do slovenčiny prekladá ako myslieť. Nemôžeme ich avšak zamieňať. Synes a mene používame v situáciách, keď vyjadrujeme svoj subjektívny názor, presvedčenie. Jeg synes at filmen var god.Myslím si, že ten film bol dobrý. videl som ho Vi synes hun er vakker.Myslíme si, že je krásna. osobný názor Hva mener du om dette?Čo si o tom myslíš? na základe skúsenosti Tro je naopak typické pre vyjadrenia, v ktorých ide o predpoklad. Jeg tror det blir regn.Myslím si, že bude pršať. predpokladám to Han tror at Oslo er større enn Bergen.Myslí si, že Oslo je väčšie než Bergen. Tenke sa používa vo význame mať na mysli. Jeg tenker på deg.Myslím na teba. Sloveso tenke má i zvratnú podobu tenke seg, ktorá znamená predstaviť si. Kan du tenke deg å reise med oss til Norge?Vieš si predstaviť, že s nami pôjdeš do Nórska?
alebo dra? Obe slovesá vyjadrujú pohyb, treba si ale dávať pozor na ich význam. Sloveso znamená ísť (kráčať). Pohyb, ktorý opisujeme, vykonávame fyzicky. Vi går til Oslo.Ideme do Osla. kráčame Ak sa pohybujeme z miesta na miesto pomocou dopravného prostriedku, použijeme sloveso dra. Vi drar til Oslo.Ideme do Osla. vlakom, autobusom atď. POZOR! Hoci to znie trochu paradoxne, nepoužívajte sloveso dra v spojitosti s dopravnými prostriedkami, napr. dra bussen/toget atď. Správne spojenie znie ta bussen/toget (ísť autobusom/vlakom) alebo reise med buss/tog (cestovať autobusom/vlakom). Sloveso sa zároveň vyskytuje v ustálených slovných spojeniach, napr. gå på tur (ísť na výlet), gå på kino (ísť do kina), gå på ski (lyžovať) atď.
Hvilken Opytovacie zámeno hvilken (ktorý) mení tvar v závislosti od rodu a čísla podstatného mena, ku ktorému sa viaže.
mužský a ženský rod stredný rod množné číslo
hvilken hvilket hvilke
Všimnite si, že podstatné meno je vždy v neurčitom tvare. Hvilken leilighet vil du kjøpe?Ktorý byt chceš kúpiť? Hvilket hus bor du i?V ktorom dome bývaš? Hvilke dager går du på norskkurs?V ktorých dňoch chodíš na kurz nórčiny?
Farby
en farge ˈfɑrge farba
blå bloː modrý
rød røː červený
grønn grøn zelený
gul gʉːl žltý
hvit viːt biely
svart svɑʈ čierny
grå groː sivý/šedivý
brun brʉːn hnedý
oransje uˈrɑnʃe oranžový
rosa ˈruːsɑ ružový
lilla ˈlilːɑ fialový
turkis tʉrˈkiːs tyrkysový
Ak chceme špecifikovať, o aký odtieň ide, použijeme buď predponu lyse- ˈlʏːse, alebo mørke- ˈmørke. lyseblå, lyserød, lysegrønn...svetlomodrý, svetločervený, svetlozelený mørkeblå, mørkerød, mørkegrønn...tmavomodrý, tmavočervený, tmavozelený