Kommunikasjon

Ľudské telo Hlava
et hode ˈhuːde hlava
ei panne ˈpɑnːe čelo
et øye ˈøʏe (mn. č.) øyne ˈøʏne oko
ei nese ˈneːse nos
et øre ˈøːre (mn. č.) ører ucho
en munn mʉn ústa
ei tann tɑn (mn. č.) tenner ˈtenːər zub
ei hake ˈhɑːke brada
en hals hɑls krk
Telo
en kropp krop telo
et bryst brʏst hrudník
ei skulder ˈskʉldər (mn. č.) skuldre rameno
en arm ɑrm paža
en albue ˈɑlbʉːe lakeť
ei hånd hon (mn. č.) hender ˈhenːər ruka
en finger fiŋər (mn. č.) fingre prst na ruke
en mage ˈmɑːge brucho
en rygg rʏg chrbát
ei rumpe rumpe zadok
et bein bæin noha celá
et lår loːr stehno
et kne kneː (mn. č.) knær knæːr koleno
en ankel ˈɑŋkəl (mn. č.) ankler členok
en fot fuːt (mn. č.) føtter ˈføtːər noha od členka
ei tå toː (mn. č.) tær tæːr prst na nohe
Orgány
en hjerne ˈjæːɳe mozog
et hjerte ˈjæʈe srdce
ei lunge ˈluŋːe pľúca
en mage ˈmɑːge žalúdok
ei lever ˈleːvər pečeň
ei nyre ˈnʏːre oblička
et skinn ˈʃinː koža
Bolí ma... V úvodnom texte sa vyskytli dve slovné spojenia, ktoré používame, ak chceme vyjadriť, že nás niečo bolí: ha vondt a gjøre vondt. HA VONDT Keď sa rozhodneme pre frázu ha vondt, musíme špecifikovať, odkiaľ bolesť pochádza: Jeg har vondt i halsen.Bolí ma hrdlo. Jeg har vondt i magen.Bolí ma žalúdok. Jeg har vondt i kneet.Bolí ma koleno. V nórčine existujú podstatné mená hodepine ˈhuːdepiːne bolesť hlavy, tannpine ˈtɑnpiːne bolesť zuba a ørepine ˈøːrepiːne bolesť ucha. Z toho dôvodu - ak nás bolí hlava, zub alebo ucho - máme na výber buď konštrukciu ha vondt i + časť tela, alebo ha + podstatné meno.
preklad
Jeg har vondt i hodet. Jeg har hodepine. Bolí ma hlava.
Jeg har vondt i tanna. Jeg har tannpine. Bolí ma zub.
Jeg har vondt i øret. Jeg har ørepine. Bolí ma ucho.
GJØRE VONDT Spojením gjøre vondt sa snažíme - na rozdiel od predchádzajúcej frázy - vyjadriť, čo nám spôsobuje bolesť. Dôraz teda kladieme na činnosť, aktivitu či dej, nie na konkrétnu časť tela. Kan du bevege armen? Nei, det gjør vondt.Môžete hýbať rukou? Nie, bolí to. Toto spojenie sa zároveň používa i v abstraktnejších súvislostiach. Det gjør vondt å tenke på hva hun har gjort.Bolí ma pomyslenie na to, čo spravila. Det gjør vondt å se på det.Bolí ma sa na to dívať.
Så So slovíčkom så, ktoré figuruje i v úvodnom článku, sme sa stretli už v predchádzajúcich lekciách. Pre lepšie pochopenie a zopakovaní si poznatkov o tomto krátkom, ale častom slove, ponúkame tento prehľad: I. Så často nadobúda význam tak, taký. Det er så synd at du ikke kan komme.To je taká škoda, že nemôžeš prísť. Han er så søt.On je taký rozkošný. Han er ikke så høy som jeg/meg.Nie je taký vysoký ako ja. Vi sees ikke så ofte.Nevídame sa tak často. Nie v každej vete je ale možné preložiť så do slovenčiny. Platí to predovšetkým pre ustálené slovné spojenia. Så v nich má ale rovnaký význam ako v zmienených príkladoch. Ikke så verst.Ujde to. Vær så snill.Prosím. ak žiadame Vær så god.Prosím. pri dávaní II. Så môže taktiež stáť na začiatku vety. Do slovenčiny ho prekladáme časticami takže, tak. Så det var en lang kveld.Takže to bol dlhý večer. III. Tretí, nemenej dôležitý význam je potom. Så sa tu správa ako synonymum slova etterpå, ktoré už poznáme. Gå rett fram og så ta til venstre.Choď rovno a potom zaboč doľava. Først gikk vi på kino, så gikk vi hjem.Najskôr sme išli do kina, potom domov. Så v tomto význame vo vete ľahko rozpoznáte podľa toho, že po ňom nasleduje sloveso. IV. Så je aj tvar minulého času od slovesa se - vidieť. Jeg så henne på tirsdag.Videl som ju v utorok.