Kommunikasjon

Časové predložky a om S predložkami a om sme sa stretli už v predchádzajúcich lekciách. Na nasledujúcich riadkoch sa bližšie pozrieme na ich význam v spojení s časovým údajom. Predložku použijeme v prípade, ak chceme vyjadriť, koľko času človek potrebuje na dokončenie nejakej činnosti. Jeg klarer å skrive det seks uker.Dokážem to napísať za šesť týždňov. Du kommer dit en halvtime.Dostaneš sa tam za pol hodinu. Vi lærte norsk ett år.Nórsky sme sa naučili za rok. OM Predložka om naopak vyjadruje, za ako dlho sa niečo stane. Vi drar på ferie om tre uker.O tri týždne ideme na dovolenku. Skolen slutter om fire timer.Škola končí o štyri hodiny. Vi blir ferdige om to timer.O dve hodiny budeme hotoví.
Ročné obdobia
ei/en årstid ročné obdobie
en vår jar
en sommer leto
en høst jeseň
en vinter zima
V súvislosti s ročnými obdobiami používame v nórčine predložky om, i a til, ktoré bližšie špecifikujú, v akom časovom úseku sa pohybujeme. OM Predložkou om vyjadrujeme, že sa niečo v danom ročnom období opakuje, deje pravidelne. Om vinteren møtes hele familien her.V zime sa tu stretáva celá rodina. každú zimu Jeg liker å sitte på balkongen om sommeren.V lete rada sedávam na balkóne. každé leto Vi drar til Frankrike om høsten.Na jeseň jazdíme do Francúzska. každú jeseň Všimnite si, že podstatné meno je v určitom tvare. I Predložka i signalizuje, že ide o práve prebiehajúce ročné obdobie, resp. nedávno skončené. Hva gjorde du i vinter?Čo si robil v zime? Hva planlegger du gjøre i sommer?Čo plánuješ robiť v lete? toto leto I vår var jeg i Danmark.Na jar som bol v Dánsku. práve uplynulá jar V spojení s predložkou i je ročné obdobie v neurčitom tvare. TIL Predložku til používame, ak odkazujeme k nadchádzajúcemu ročnému obdobiu. De blir foreldre til sommeren.V lete sa stanú rodičmi. nastávajúce leto Vi skal til Italia på ferie til sommeren.V lete pôjdeme na dovolenku do Talianska. Han begynner i sin nye jobb til høsten.V novej práci začne na jeseň. v čase prehovoru je jar Opäť si všimnite, že podstatné meno nadobúda určitý tvar.
Čím dlhšie sa budete štúdiu nórčiny venovať, tým viac si začnete uvedomovať, v akých celkom odlišných situáciách a významoch sa nenápadné slovíčko používa. Na nasledujúcich riadkoch ponúkame základný prehľad. Prídavné meno ako prídavné meno sa používa vo význame málo (len v spojení s počítateľnými podstatnými menami). byer, nordmenn, bøkermálo miest, Nórov, kníh Det bor mennesker i Norge.V Nórsku býva málo ľudí. V slovenčine by sme túto formu označili za príslovku, v nórčine ale spadá pod prídavné mená. Sloveso Oveľa častejšia sa stretneme s ako slovesom. a)význam dostať Han fikk en gave.Dostal darček. Kan jeg regningen?Môžem dostať účet, prosím? b)význam môcť, smieť Får jeg komme inn? - Ja, det får du.Môžem vstúpiť? - Áno, poď ďalej. På 17. mai får barna spise så mye is de vil.17. mája môžu deti zjesť toľko zmrzliny, koľko len chcú. smú, majú to dovolené Aby to nebolo príliš jednoduché, sa používa i vo význame musieť. Často je to len kontext, ktorý nám pomôže správne dešifrovať význam výpovede. Du får prøve å svare.Musíš/Smieš sa pokúsiť odpovedať. c)budúci čas od slovesa ha Jeg får sikkert tid i morgen.Zajtra budem mať isto čas. Hun får et barn.Bude mať dieťa. d)vyjadrenie dokonavosti Vi får se.Uvidíme. Hun har fått høre om det.Dopočula sa o tom. Vil vi noen gang få vite?Dozvieme sa to niekedy? Z uvedených príkladov vyplýva, že sa používa aj ako prostriedok na vyjadrenie dokonavosti. Pre lepšie pochopenie javu porovnajte význam slovesa bez .
vite vedieť få vite dozvedieť sa
se vidieť få se uvidieť
høre počuť få høre dopočuť sa
v tejto funkcii sa najčastejšie vyskytuje v spojeniach få vite (dozvedieť sa), få høre (dopočuť sa) a få se (uvidieť). Nemusíte si preto z tohto významu robiť ťažkú hlavu. Sloveso sa vyskytuje i vo veľkom množstve idiómov. V spojení s príčastím minulým dokonca funguje ako prostriedok na vyjadrenie trpného rodu. Ide avšak o pokročilú gramatiku, ktorou sa teraz nemá zmysel zaoberať. Základný prehľad nám v tejto chvíli úplne postačuje.