Analogicky môžeme vytvoriť aj tvary s ostatnými základnými svetovými stranami, napr. sørover - (smerom) na juh, vestfra - zo západu, øst for - západne od atď.Trondheim ligger nord for Oslo.Trondheim leží severne od Osla.Vi dro vestover.Išli sme na západ.De kom østfra.Prišli z východu.Kristiansand ligger i sør.Kristiansand leží na juhu.
PočasiePočasie patrí medzi obľúbené konverzačné okruhy. Nóri s dávkou irónie pripúšťajú, že na svete pravdepodobne neexistuje národ, ktorý by s takou vášňou sledoval aktuálny stav počasia. Tieto frázy vám preto možno prídu do budúcna vhod.
Hvordan er været?
Aké je počasie?
→ Sola skinner.
Svieti slnko.
→ Det er overskyet.
Je zamračené.
→ Det regner.
Prší.
→ Det snør.
Sneží.
→ Det blåser.
Fúka.
→ Det er varmt.
Je teplo.
→ Det er tåke.
Je hmla.
→ Det er kaldt.
Je chladno.
→ Det er mildt.
Je príjemne.ani teplo, ani zima
All, alt, alleNa úvod si zopakujme, s ktorými výrazmi sme sa už stretli v predchádzajúcich lekciách:ALTAlt vo význame všetko.På gata er alt som hun trenger.Na ulici sa nachádza všetko, čo potrebuje.Alt var bedre før.Predtým bolo všetko lepšie.Han har glemt alt.Všetko zabudol.ALLEAlle vo význame všetci (ľudia).Jeg kjenner alle her.Všetkých tu poznám.Tvar alle sa ale nutne nemusí vzťahovať len na ľudí, vyskytuje sa bežne v spojitosti s množným číslom.Han leste alle bøkene.Prečítal všetky knihy.Alle barna likte å sykle.Všetky deti sa rady bicyklovali.Det er 50 % rabatt på alle jakkene.Na všetky bundy je 50 % zľava.ALLNové je pre nás slovo all, ktoré znamená celý, všetok. Zapamätajte si, že sa vyskytuje len v spojení s nepočítateľnými podstatnými menami (v súvislosti s počítateľnými používame hel, pozri nižšie). Tvar all je príznačný pre mužský a ženský rod, tvar alt pre rod stredný.Han spiste all maten.Zjedol všetko jedlo.De drakk alt ølet.Vypili všetko pivo.
Hel, helt, heleAko už bolo spomenuté vyššie, aj hel znamená celý - na rozdiel od all sa avšak spája len s počítateľnými podstatnými menami.en hel ukecelý týždeňei hel helgcelý víkendet helt romcelá izbaHel je forma typická pre mužský a ženský rod (neurčitý tvar, jednotné číslo), helt pre rod stredný (neurčitý tvar, jednotné číslo). V množnom čísle a určitom tvare sa používa podoba hele.hele dagercelé dnihele bokacelá knihaVšimnite si, že v spojení hele boka nestojí pred hele určitý člen den, hoci by sme ho tam za normálnych okolností očakávali. Ide o zvláštnosť tohto prídavného mena.Tvar hele sa zároveň vyskytuje aj v niektorých ustálených spojeniach. Ako to už v jazyku občas býva, nemôžeme za tým hľadať logické vysvetlenie.hele Norgecelé Nórskohele mitt livcelý môj živothele julicelý júlhele tidencelý časZ predchádzajúcich lekcií rovnako vieme, že helt sa správa aj ako príslovka vo význame celkom, úplne.Ingen vet det helt sikkert.Nikto to nevie celkom isto.Bilen er helt ny.Auto je úplne nové.
Stopy po skloňovaníMožno sa pýtate, prečo má podstatné meno tid (čas) v spojení på tide (načase) netypickú koncovku -e. Ide o pozostatok z čias, keď sa ešte podstatné mená skloňovali. Koncovka -e vyjadrovala datív (3. pád). Hoci moderná nórčina už pády nepozná, stopy po skloňovaní môžeme naďalej nájsť v niektorých ustálených slovných spojeniach, napr: i live (nažive) či i søvne (v spánku).
