Grammatikk

Podmieňovací spôsob Podmieňovací spôsob tvoríme pomocou minulého času slovesa ville, za ktorý pripájame sloveso v infinitíve. Jeg ville komme i morgen.Prišiel by som zajtra. Vi ville gjøre det.Urobili by sme to. De ville snakke med Bjørn.Chceli by sa porozprávať s Bjørnom. Namiesto slovesa ville by sme v poslednom príklade mohli použiť aj spojenie vil gjerne. De vil gjerne snakke med Bjørn.Chceli by sa porozprávať s Bjørnom. Rovnako tak modálne slovesá skulle, kunne a burde môžu svojimi minulými tvarmi vyjadrovať podmieňovací spôsob (burde dokonca i svojím prítomným časom bør). Du skulle gå oftere til tannlegen.Mal by si častejšie chodiť k zubárovi. Kunne jeg prøve det?Mohol by som to skúsiť? Du burde/bør spise mer grønnsaker.Mal by si jesť viac zeleniny.
Podmienkové súvetie Ako nám už názov napovedá, tento typ súvetí vyjadruje podmienku, ktorá musí byť splnená, aby nejaký dej mohol nastať. Podmienkové súvetia sa skladajú z dvoch častí: z hlavnej a vedľajšej vety. a)Vedľajšia veta Vedľajšiu vetu ľahko rozpoznáte podľa toho, že je uvedená buď spojkou hvis vis, om om, alebo dersom ˈdæʂom. Všetky tri spojky sú synonymné, ich slovenským ekvivalentom je keď, ak. Vedľajšia veta obsahuje podmienku. Hvis/Om/Dersom du kommer, ...Ak prídeš, ... Hvis/Om/Dersom jeg var deg, ...Ak by som bol tebou, ... Spomínané spojky môžeme vypustiť. V tom prípade ale začíname vetu slovesom. Slovosled je rovnaký ako v otázke. Kommer du, ...Ak prídeš, ... Var jeg deg, ...Byť tebou, ... b)Hlavná veta Hlavná veta naopak uvádza výsledok, dej, činnosť, ktorá nastane (prípadne nenastane) po splnení podmienky. Hvis/Om/Dersom du kommer, blir jeg glad.Ak prídeš, budem rád. Hvis/Om/Dersom jeg var deg, ville jeg gjøre det.Ak by som bol tebou, urobil by som to. Možno ste si všimli, že príkladové vety sa odlišujú svojou stavbou (rozdielne slovesné časy v jednotlivých vetách). Pri tvorbe podmienkových súvetí totiž zohráva podstatnú úlohu, do akej miery je popisovaný dej reálny. Podmienkové súvetie I Týmto typom súvetia vyjadrujeme, čo sa stane, ak budú určité podmienky v prítomnosti či v budúcnosti splnené. Ide o uskutočniteľnú podmienku. Du kan bli forkjølet hvis du går ut uten jakke.Môžeš prechladnúť, ak pôjdeš von bez bundy. Hun blir glad om du kommer på festen.Bude rada, ak prídeš na oslavu. Dersom du vil, kan jeg hjelpe deg.Ak chceš, môžem ti pomôcť. Hvis Per kommer, så går jeg.Ak Per príde, tak odídem. Kommer du, skal du få middag.Ak prídeš, dostaneš obed. Vedľajšie vety (uvedené spojkami hvis, om či dersom) obsahujú sloveso v prítomnom čase. V hlavnej vete sa spravidla používa budúci čas, prípadne modálne sloveso v prítomnom čase. Nezabúdajte, že budúci čas sa v nórčine často vyjadruje i časom prítomným, najmä ak ide o slovesá pohybu. Budúci čas nájdete v lekcii . Podmienkové súvetie II Tento typ súvetia vyjadruje, čo by sa hypoteticky stalo (v prítomnosti či v budúcnosti), ak by boli splnené určité podmienky. Na rozdiel od predchádzajúceho súvetia je avšak menej pravdepodobné (resp. nepravdepodobné), že také podmienky skutočne nastanú. Hvis jeg var deg, ville jeg kjøpe en bil.Keby som bola tebou, kúpila by som si auto. Hva ville du gjøre om du vant mye penger?Čo by si robil, ak by si vyhral veľa peňazí? Hvis jeg var rik, ville jeg kjøpe et nytt hus.Keby som bol bohatý, kúpil by som si nový dom. Kjøpte du billetter, ville han gå på kino.Ak by si kúpila lístky, išiel by do kina. Jeg ville gjøre det hvis jeg visste hvordan.Urobil by som to, keby som vedel ako. Vedľajšia veta obsahuje sloveso v minulom čase. V hlavnej vete je sloveso v podmieňovacom spôsobe. Poradie viet Poradie viet v súvetí nie je striktne dané. Za vedľajšou vetou môže byť veta hlavná, prípadne naopak. Pozor by sme sa mali dať len na písanie čiarky. Čiarku píšeme iba vtedy, ak začíname vedľajšou vetou: Jeg ville kjøpe et stort hus hvis jeg var deg.Kúpila by som si veľký dom, ak by som bola tebou. Hvis jeg var deg, ville jeg kjøpe et stort hus.Ak by som bola tebou, kúpila by som si veľký dom. Porovnanie Aby ste lepšie pochopili systém podmienok, porovnajte nasledujúce vety: Hvis du kjøper billetter, skal han på kino.Ak kúpiš lístky, pôjde do kina. Hvis du kjøpte billetter, ville han gå på kino.Ak by si kúpil lístky, išiel by do kina. Zatiaľ čo v prvom príklade ide o uskutočniteľnú podmienku (je možné, že dôjde k jej naplneniu), druhý príklad vyjadruje hypotetickú situáciu (hovoriaci ju považuje za nepravdepodobnú).
Ikke a podstatné mená V úvodných lekciách sme sa naučili, že zápornú časticu ikke kladieme v otázkach až za podmet. Har du ikke lyst til å gå på tur? Pre zopakovanie pozri Záporná častica “ikke” v lekcii . V tejto lekcii sme sa ale stretli so slovosledom, ktorý túto definíciu popiera. Ligger ikke leiligheten for langt fra sentrum? Pozorne sa pozrite na obe vety a nájdite ich podmet. Zatiaľ čo v prvej vete plní úlohu podmetu osobné zámeno du, v druhej vete je podmetom podstatné meno leilighet. Práve táto skutočnosť má zásadný vplyv na postavenie neprízvučných častív a niektorých prísloviek (nielen ikke, ale aj kanskje, aldri a pod.). a)Ak plní v otázke úlohu podmetu osobné zámeno, umiestnime ikke až zaň. Skal du ikke på kino? b)Ak je avšak podmetom podstatné alebo vlastné meno, ktoré zároveň nestojí na začiatku vety, umiestnime časticu ikke pred podmet (=podstatné meno). Skal ikke Hans på kino? Tento slovosled platí nielen v otázkach, ale i v oznamovacích vetách. I dag vil ikke Hans gå på ski.