Grammatikk
Množné číslo podstatných mien
Pravidelné
Väčšina podstatných mien získava v množnom čísle koncovku -er (neurčitý tvar) a -ene (určitý tvar).
j. č. neurčitý tvar | j. č. určitý tvar | mn. č. neurčitý tvar | mn. č. určitý tvar |
en gutt | gutten | gutter | guttene |
ei/en regning | regninga/regningen | regninger | regningene |
universitet | universitetet | universiteter | universitetene |
Výnimkou sú jednoslabičné podstatné mená stredného rodu, ktoré v neurčitom tvare neprijímajú žiadnu koncovku. Týka sa to aj zloženín, v ktorých tvoria tieto podstatné mená poslednú časť.
j. č. neurčitý tvar | j. č. určitý tvar | mn. č. neurčitý tvar | mn. č. určitý tvar |
et kurs | kurset | kurs | kursene |
et norskkurs | norskkurset | norskkurs | norskkursene |
Ak sa podstatné mená končia na -e, pripájame im v množnom čísle len koncovku -r (neurčitý tvar) a -ne (určitý tvar).
j. č. neurčitý tvar | j. č. určitý tvar | mn. č. neurčitý tvar | mn. č. určitý tvar |
ei/en gate | gata/gaten | gater | gatene |
ei/en krone | krona/kronen | kroner | kronene |
Podstatné mená, ktoré sa končia na -er (zvyčajne pomenúvajú národnosť či povolanie), prijímajú koncovku -e (neurčitý tvar) a -ne (určitý tvar).
j. č. neurčitý tvar | j. č. určitý tvar | mn. č. neurčitý tvar | mn. č. určitý tvar |
en tsjekker | tsjekkeren | tsjekkere | tsjekkerne |
en tysker | tyskeren | tyskere | tyskerne |
Nemožno opomenúť ani podstatné mená zakončené na -el a -er. V množnom čísle totiž vypúšťajú samohlásku e. Ak navyše spomínaným koncovkám predchádza zdvojená spoluhláska, dochádza k jej zjednodušeniu.
j. č. neurčitý tvar | j. č. určitý tvar | mn. č. neurčitý tvar | mn. č. určitý tvar |
en sykkel | sykkelen | sykler | syklene |
Nórske slovníky uvádzajú, že podstatné mená stredného rodu môžu v určitom tvare množného čísla získať nielen koncovku -ene (togene), ale i -a (toga). Všeobecne platí, že ak chceme pôsobiť formálne, použijeme koncovku -ene. Koncovka -a je typická predovšetkým pre hovorový jazyk.
Nepravidelné
Nie všetky podstatné mená majú ale v množnom čísle pravidelné tvary. Ide napr. o tieto slová z predchádzajúcich lekcií.
j. č. neurčitý tvar | j. č. určitý tvar | mn. č. neurčitý tvar | mn. č. určitý tvar |
ei/en bok | boka/boken | bøker | bøkene |
en feil | feilen | feil | feilene |
en mann | mannen | menn | mennene |
et teater | teateret | teatre | teatrene |
Nepravidelné množné číslo budú mať i zloženiny, v ktorých takéto podstatné meno tvorí poslednú časť, napr. nordmann, engelskmann atď.
Tvary týchto substantív budú vždy uvedené v slovníčku na konci lekcie.
Nepočítateľné podstatné mená
Niektoré podstatné mená nemajú množné číslo. Tieto slová označujú látku alebo materiál, prípadne abstraktnosť, napr. snø snøː sneh, mel meːl múka, ris riːs ryža, sand sɑn piesok, luft lʉft vzduch, lykke ˈlʏkːe šťastie atď.
Napriek tomu sa avšak v istom kontexte môžu správať ako počítateľné:
Nordmenn drikker mye kaffe.Nóri vypijú veľa kávy. (látka, nápoj)
Jeg vil gjerne ha en kaffe.Rád by som si dal kávu. (jednu šálku)
Podstatné mená v pluráli
Na druhej strane existujú v nórčine i slová, ktoré sa spravidla používajú len v množnom čísle (hoci majú aj tvar jednotného čísla), napr. penger ˈpeŋər peniaze, briller ˈbrilːər okuliare či grønnsaker ˈgrønːsɑːkər zelenina.
Jeg har mye penger.Mám veľa peňazí.
Han ser dårlig og trenger briller.Vidí zle a potrebuje okuliare.
Hvorfor bør jeg spise grønnsaker?Prečo by som mal jesť zeleninu?
Mnoho/málo
Pri použití výrazov mnoho a málo je dôležité, či ich vyjadrujeme v spojitosti s počítateľnými, alebo nepočítateľnými podstatnými menami.
Počítatelné podstatné mená (ich množstvo môžeme rátať) sa viažu s výrazmi mange ˈmɑŋe mnoho a få foː málo:
mange/få byer, nordmenn, bøker
Nepočítateľné podstatné mená (nemôžeme ich zrátať) sa naopak viažu s výrazmi mye ˈmʏːe mnoho a lite ˈliːte málo:
mye/lite kaffe, vann, sukker
Všimnite si, že po mange, mye, få a lite stoja podstatné mená v neurčitom tvare.