Leksjon 6 – På fest

Súvetia Súvetie predstavuje spojenie dvoch alebo viacerých viet do jedného celku. Priraďovacie súvetie: Ak ide o spojenie rovnocenných viet, nazývame takéto súvetie priraďovacie (nie je možné sa pýtať jednou vetou na druhú). K častým priraďovacím spojkám patrí og oː a, eller ˈelːər alebo a men men ale. Jeg kommer, og han kommer også.Prídem a on príde tiež. Vil du ha kaffe, eller skal jeg lage te?Dáš si kávu, alebo mám uvaríť čaj? Han kan gjøre det, men jeg vil ikke.On to môže urobiť, ale ja nechcem. Po spojkách nasleduje spravidla podmet (nie je to ale nutnosť, môže sa tu objaviť i iný vetný člen, napr. príslovkové určenie) a až následne časované sloveso: Hun er her nå, men i kveld går hun hjem.Teraz je tu, ale večer ide domov. Ak spojky og, eller a men spájajú vety, ktoré majú rovnaký podmet (činiteľa deja), nemusíme ho v druhej (prípadne ďalších vetách) opakovať. Porovnajte: Hun drikker vin og har det moro.Pije víno a zabáva sa. Han kan lese boka eller se på TV.Môže si čítať knihu, alebo pozerať na TV. Jeg kan gjøre det, men vil ikke.Môžem to urobiť, ale nechcem. Všimnite si, že ak sa rozhodneme vynechať podmet, nepíšeme pred og a eller čiarku. Pred men sa naopak čiarka píše vždy. Podraďovacie súvetie: Podraďovacie súvetie je spojenie dvoch alebo viacerých viet, ktoré nie sú navzájom rovnocenné (hlavnou vetou je možné pýtať sa na vetu vedľajšiu). K podraďovacím spojovacím výrazom patrí at ɑt že, om om či, som som ktorý, fordi foˈɖiː pretože a selv om ˈsel om hoci. Hun sier at hun er syk.Vraví, že je chorá. Jeg vet ikke om hun er syk.Neviem, či je chorá. Det er gutten som er syk.To je ten chlapec, ktorý je chorý. Hun kan ikke komme fordi hun er syk.Nemôže prísť, pretože je chorá. Hun vil komme selv om hun er syk.Chce prísť, hoci je chorá. Slovosled po podraďovacích výrazoch je rovnaký ako v oznamovacích vetách, t. j. najskôr podmet (prípadne príslovkové určenie) a až následne sloveso. Musíme si avšak dávať pozor na umiestnenie neprízvučných častíc a niektorých prísloviek, napr. ikke nie, kanskje možno či nok asi vo vedľajších vetách. Tie stoja vždy pred časovaným slovesom! Hun sier at hun ikke har det bra.Vraví, že sa nemá dobre. Han sier at han kanskje kommer.Vraví, že možno príde. Ak je poradie viet obrátené, t. j. vedľajšia veta - hlavná veta, začíname hlavnú vetu slovesom, pričom podmet stojí až za ním. Vety oddeľujeme čiarkou. Selv om hun er syk, vil hun gå på tur.Hoci je chorá, chce ísť na výlet. Selv om jeg ikke er helt frisk, vil jeg komme.Hoci nie som úplne zdravý, chcem prísť. V bežnom poradí (hlavná veta - vedľajšia veta) by súvetie znelo takto: Hun vil gå på tur selv om hun er syk. Jeg vil komme selv om jeg ikke er helt frisk.

Ukazovacie zámená Ak poukazujeme na osoby či veci nachádzajúce sa v našej blízkosti, použijeme v nórčine zámená denne ˈdenːe pre mužský a ženský rod, dette ˈdetːe pre rod stredný a disse ˈdisːe pre množné číslo. Všimnite si, že podstatné meno, ktoré po nich nasleduje, má určitý tvar. denne mannentento muž denne bokatáto kniha dette skipettáto loď disse bildenetieto obrazy Pre osoby či veci od nás vzdialenejšie používame zámená den den pre mužský a ženský rod, det deː pre rod stredný a de diː pre množné číslo. Nasledujúce podstatné meno je rovnako v určitom tvare. den mannentamten muž den bokatamtá kniha det skipettamtá loď de bildenetamtie obrazy V hovorovom jazyku je bežné pripájať za ukazovacie zámená príslovky miesta her tu alebo der tam. Liker du denne kaféen her?Máš rád túto kaviareň? Vi kan anbefale deg den boka der.Môžeme ti odporúčiť tamtú knihu. Jeg liker det bildet der borte.Páči sa mi tamten obraz.