Leksjon 7 – Samtale

Slovosled Vo vedľajších vetách s opytovacím zámenom Z minulej lekcie už vieme, že vedľajšie vety sa uvádzajú podraďovacími výrazmi (at, om, som, fordi, selv om). Pre zopakovanie pozri Súvetia v lekcii 6. Funkciu podraďovacích výrazov avšak môžu plniť i opytovacie zámená. V úvodnom článku sme mohli naraziť na dva také prípady - hvordan a når. Marit er nysgjerrig på hvordan det gikk på festen.Marit je zvedavá, aká bola oslava. Jeg husker ikke nøyaktig når jeg kom hjem.Nepamätám sa presne, kedy som prišla domov. Slovosled sa riadi rovnakými pravidlami ako pri bežných podraďovacích spojkách, t. j. podmet - (neprízvučná častica) - sloveso - ostatné vetné členy. Táto poučka platí i pre zvyšné opytovacie zámená. Han spør hva du sier.Pýta sa, čo hovoríš. Vi vet ikke hvem hun snakker med.Nevieme, s kým sa rozpráva. De spør hvorfor du ikke vil komme.Pýtajú sa, prečo nechceš prísť. Hva/Hvem som Aby to ale nebolo príliš jednoduché, po hvem a hva musíme v jednom špecifickom prípade pridať slovíčko som. Ide o situácie, keď spomínané opytovacia zámená plnia vo vedľajšej vete funkciu podmetu. Poďme si to názorne vysvetliť. Jeg vet ikke hvem hun snakker med.Neviem, s kým sa rozpráva. Jeg spør hvem som bor her.Pýtam sa, kto tu býva. Všímajte si tú časť vety, ktorá nasleduje po hvem. Zatiaľ čo v prvom príklade explicitne poznáme činiteľa deja (hun), v druhej vete úlohu podmetu na seba prevzalo samotné opytovacie zámeno (hvem). Tento rys je prítomný i v nasledujúcich príkladoch. Han spør hva du sier.Pýta sa, čo (ty) hovoríš. Han vet ikke hva som er best.Nevie, čo je najlepšie. V prvej vete vystupuje hva v úlohe predmetu (činiteľom deja je du), v druhom príklade sa avšak z hva stal podmet. Z toho dôvodu po ňom musí nasledovať som.

Minulý čas Spôsob tvorenia minulého času môže vyzerať zložito, ale nenechajte sa tým odradiť. Na jednotlivé poučky je možné sa dobre spoľahnúť a časom budete minulý čas tvoriť bez väčšieho zaváhania. Pri tvorbe minulého času rozlišujeme medzi pravidelnými a nepravidelnými slovesami. Pravidelné slovesá Pravidelné slovesá tvoria minulý čas pripojením koncovky ku kmeňu slovesa. Pod kmeňom slovesa rozumieme tú časť, ktorá ostane po odtrhnutí koncového -e, napr. kmeňom slovesa snakke je snakk. Rozlišujeme medzi štyrmi koncovkami: a)-ET/-A Koncovku -et et (koncové -t nie je nemé) alebo -a získavajú slovesá s kmeňom zakončeným na: *skupinu dvoch alebo viacerých spoluhlások

prítomný čas	minulý čas	preklad
danse	danset/dansa	tancovať
elske	elsket/elska	ľúbiť
jogge	jogget/jogga	behať

Forma s -a sa často používa v hovorovom jazyku a dialektoch. Koncovka -et je častejšia v písanom a formálnom prejave. b)-TE Koncovku -te priberajú v minulom čase slovesá s kmeňom zakončeným na: *jednu spoluhlásku

prítomný čas	minulý čas	preklad
besøke	besøkte	navštíviť
kjøre	kjørte	jazdiť
reise	reiste	cestovať

*skupinu spoluhlások -ll, -mm, -nn alebo -nd, -ng.

prítomný čas	minulý čas	preklad
bestille	bestilte	objednať
bestemme seg	bestemte seg	rozhodnúť sa
kjenne	kjente	poznať
skynde seg	skyndte seg	ponáhľať sa
trenge	trengte	potrebovať

Všimnite si, že zdvojené spoluhlásky ll, mm a nn sa po pripojení koncovky minulého času zjednodušili na l, m a n. c)-DE Koncovka -de je charakteristická pre slovesá s kmeňom zakončeným na: *-v alebo -g

prítomný čas	minulý čas	preklad
behøve	behøvde	potrebovať
lage	lagde	vytvoriť

*dvojhlásku ei alebo øy

prítomný čas	minulý čas	preklad
pleie	pleide	mať vo zvyku
bøye	bøyde	ohnúť

d)-DDE *Koncovku -dde získavajú slovesá, ktoré sa končia na inú samohlásku než -e, napr. -o.

prítomný čas	minulý čas	preklad
bo	bodde	bývať

Viacero slovies nemusí nutne prijímať iba koncovku, ktorá mu na základe predložených pravidiel prislúcha. Ako príklad možno uviesť vyššie spomenuté sloveso lage. Okrem koncovky -de (lagde) sa môže vyskytovať i s príponami -et/-a (laget/laga). Neupadajte avšak do zúfalstva! Sami Nóri si často neuvedomujú, koľko gramatických tvarov je v ich jazyku prípustných. Ak sa budete držať uvedených pravidiel, rozhodne neurobíte chybu. Nepravidelné slovesá Nepravidelné slovesá tvoria osobitnú skupinu. Ich tvar minulého času sa vymyká akýmkoľvek pravidlám. V tabuľke uvádzame len tie, ktoré sa doposiaľ vyskytli v učebnici. Okrem tvarov minulého času uvádzame i tvar minulého príčastia, ktorý bude dôležitý pri tvorbe predprítomného času. Odporúčame naučiť sa oba tvary zároveň. Lepšie si ich zapamätáte.

infinitív	minulý čas	minulé príčastie	preklad
be	ba(d) bɑː	bedt bet	prosiť
bestå	besto(d) beˈstuː	bestått beˈstot	skladať sa
bli med	ble med bleː	blitt med blit	pridať sa
drikke	drakk drɑk	drukket ˈdrukːet	piť
finne	fant fɑnt	funnet ˈfʉnːet	nájsť
finnes	fantes ˈfɑntes	funnes ˈfʉnːes	nachádzať sa
forstå	forsto(d) foˈʂtuː	forstått foˈʂtot	rozumieť
fortsette	fortsatte ˈfoʈʃate	fortsatt ˈfoʈʃɑt	pokračovať
få	fikk fik	fått fot	dostať
gi	ga(v) gɑː	gitt jit	dať
gjenta	gjentok ˈjentuk	gjentatt ˈjentɑt	zopakovať
gjøre	gjorde ˈjuːre	gjort juʈ	robiť
gå	gikk jik	gått got	ísť
ha	hadde hɑdːe	hatt hɑt	mať
hete	het heːt	hett het	volať sa
hjelpe	hjalp jɑlp	hjulpet ˈjulpet	pomôcť
høres ut	hørtes ut ˈhørtes	hørtes ut ˈhørtes	znieť
komme	kom kom	kommet ˈkomːet	prísť
la	lot luːt	latt lɑt	nechať
le	lo luː	ledd led	smiať sa
møte	møtte ˈmøtːe	møtt møt	stretnúť
møtes	møttes ˈmøtːes	møttes ˈmøtːes	stretnúť sa
se	så soː	sett set	vidieť
sees	såes ˈsoːes	settes ˈsetːes	uvidieť sa
si	sa sɑː	sagt sɑkt	povedať, hovoriť
sitte	satt sɑt	sittet ˈsitːet	sedieť
skrive	skrev skreːv	skrevet ˈskreːvet	písať
spørre	spurte ˈspʉʈe	spurt spʉʈ	pýtať sa
stå	sto(d) stuː	stått stot	stáť
ta	tok tuk	tatt tɑt	vziať
treffe	traff trɑf	truffet ˈtrʉfːet	stretnúť
vite	visste ˈviste	visst vist	vedieť
være	var vɑːr	vært væʈ	byť

Všimnite si, že slovesá be, bestå, forstå, gi a stå majú v minulom čase prípustné dve podoby - buď s koncovou spoluhláskou, alebo bez nej. V modernej nórčine sa avšak dáva prednosť tvarom bez koncovej spoluhlásky, t. j. ba, besto, forsto, ga a sto. S druhým zápisom sa môžete stretnúť predovšetkým v starších textoch. Modálne slovesá Tvar minulého času modálnych slovies je jednoduchý. Rovná sa totiž ich infinitívu.

infinitív	minulý čas	minulé príčastie	preklad
kunne	kunne ˈkʉnːe	kunnet ˈkʉnːet	môcť
ville	ville ˈvilːe	villet ˈvilːet	chcieť
måtte	måtte ˈmotːe	måttet ˈmotːet	musieť
skulle	skulle ˈskʉlːe	skullet ˈskʉlːet	mať (povinnosť)
burde	burde ˈbʉɖe	burdet ˈbʉɖet	mal by (si)

Použitie Minulým časom vyjadrujeme predovšetkým: a)ukončené deje v známej minulosti (časový údaj je buď uvedený vo vete, alebo vyplýva z kontextu) Jeg bodde i Norge i 2015.V roku 2015 som býval v Nórsku. Hun spiste laks i går.Včera (z)jedla lososa. Hvordan var festen?Aká bola oslava? pýtajúci sa vie, kedy sa uskutočnila b)spontánne hodnotenie jedla, predmetu, situácie ap. Hva med å kjøpe ei bok til ham? - Det var en god idé.Čo tak mu kúpiť nejakú knihu? - To je dobrý nápad. Časové výrazy Časové údaje signalizujúce minulý čas:

i går	včera
i går morges	včera ráno
i går kveld	včera večer
i forgårs i ˈforgoːʂ	predvčerom
i forrige uke i ˈforːie ʉːke	minulý týždeň
i forrige måned i ˈforːie ˈmoːnəd	minulý mesiac
i fjor i fjuːr	minulý rok
i 1814	v roku 1814
da/på den tiden	vtedy

Všimnite si, že časový význam slovenskej predložky pred vyjadrujeme v nórčine spojením for... siden:

for ti minutter siden	pred desiatimi minútami
for åtte dager siden	pred ôsmimi dňami
for seks uker siden	pred šiestimi týždňami
for sju måneder siden	pred siedmimi mesiacmi
for tre år siden	pred tromi rokmi

Krátke odpovede v minulom čase Krátke odpovede na otázky v minulom čase tvoríme rovnakým spôsobom, ako sme sa už naučili. Jediný rozdiel spočíva v tom, že sloveso v odpovedi má tvar minulého času. Pre zopakovanie pozri Krátke odpovede v lekcii 3.

otázka	kladná odpoveď	záporná odpoveď
Bodde du i Norge?	Ja, det gjorde jeg.	Nei, det gjorde jeg ikke.
Studerte hun medisin?	Ja, det gjorde hun.	Nei, det gjorde hun ikke.
Var han norsk?	Ja, det var han.	Nei, det var han ikke
Hadde du det bra?	Ja, det hadde jeg.	Nei, det hadde jeg ikke.
Ville du studere norsk?	Ja, det ville jeg.	Nei, det ville jeg ikke.
Kunne de gjøre det?	Ja, det kunne de.	Nei, det kunne de ikke.

Spojky da a når Spojky da a når prekladáme do slovenčiny zhodne slovom keď. Nemôžeme ich avšak zamieňať, používajú sa totiž v odlišných situáciách. DA Da sa vzťahuje na deje v minulosti, ktoré sa odohrali len raz. Da jeg bodde i Sverige, reiste jeg mye.Keď som býval vo Švédsku, veľa som cestoval. Vi kjøpte mange bøker da vi var i bokhandelen.Kúpili sme veľa kníh, keď sme boli v kníhkupectve. Hva gjorde du da du var i Norge i fjor?Čo si robil, keď si bol minulý rok v Nórsku? NÅR Når odkazuje na deje v minulosti, ktoré sa opakovali alebo odohrávali pravidelne. De pleide å sykle når de hadde god tid.(Vždy,) keď mali veľa času, zvykli sa bicyklovať. Når jeg var i byen, gikk jeg alltid på teater.Keď som bol v meste, vždy som išiel do divadla. Vi snakket mye sammen når vi var på tur.(Vždy,) keď sme boli na výlete, veľa sme sa rozprávali. Okrem toho môže når popisovať i deje prítomné a budúce. Når jeg er i Oslo, reiser jeg mye.Keď som v Nórsku, veľa cestujem. Hva vil du gjøre når du kommer til Oslo?Čo chceš robiť, keď prídeš do Osla? Z predchádzajúcich lekcii tiež vieme, že når sa správa aj ako opytovacie zámeno. Når kom du hjem?Kedy si prišiel domov?