Uvádzanie novej informácieV nórčine nie je bežné, aby nová informácia (podstatné meno v neurčitom tvare, napr. ei lampe, et bord, masse bøker ap.) stála na začiatku vety. Práve naopak, snažíme sa ju umiestniť čo najbližšie k jej koncu. To docielime tak, že vetu uvedieme zámenom det (det sa správa ako podmet).
NESPRÁVNE
SPRÁVNE
Ei lampe står på bordet.
Det står ei lampe på bordet.
Et bord står ved vinduet.
Det står et bord ved vinduet.
Masse bøker ligger på bordet.
Det ligger masse bøker på bordet.
V konštrukciách tohto typu sa často vyskytujú slovesá komme, sitte, stå, ligge a bo.
Rom - rommetPodstatným menám zakončeným na písmeno -m, pred ktorým sa vyslovuje krátka samohláska, sa toto písmeno po pripojení akejkoľvek koncovky zdvojuje.
j. č. neurčitý tvar
j. č. určitý tvar
mn. č. neurčitý tvar
mn. č. určitý tvar
et rom
rommet
rom
rommene
Toto zdvojenie sa avšak netýka slov cudzieho pôvodu (spoznáme ich podľa netypickej koncovky -um), ktoré navyše často nadobúdajú nepravidelné tvary.
j. č. neurčitý tvar
j. č. určitý tvar
mn. č. neurčitý tvar
mn. č. určitý tvar
et museum
museet
museer
museene
Ligge alebo legge?V tejto lekcii sme natrafili na slovesá, ktoré sú si veľmi podobné - ligge a legge. Ich zámena by ale viedla k nedorozumeniu. Sloveso legge vyjadruje pohyb, zatiaľ čo ligge pokojový stav. Porovnajte:Jeg ligger i senga.Ležím v posteli.Jeg legger nøkkelen på bordet.Na stôl položím kľúč.Sloveso legge má i zvratnú podobu legge seg, ktorá znamená ľahnúť si.Jeg legger meg i senga.Ľahnem si do postele.Dôležité je zapamätať si minulé tvary spomínaných slovies.
sloveso
minulý čas
minulé príčastie
preklad
ligge
låloː
liggetˈligːet
ležať
legge
lalɑː
lagtlɑkt
položiť
Et alebo Ett?Vo vete Leiligheten har ett rom vás možno prekvapilo slovo ett. Niektorí ste si položili otázku, prečo v nej nie je tvar et. Vysvetlíme si to na nasledujúcich príkladoch:Kan jeg få et smørbrød til?Môžem dostať ešte (nejaký) chlebíček?Kan jeg få ett smørbrød til?Môžem dostať ešte jeden chlebíček?Tvary en, ei a et sa používajú ako neurčitý člen.en mann, ei gave, et rom(nejaký) muž, (nejaký) darček, (nejaká) izbaAby sme odlíšili, že máme na mysli číslovku jeden, používame én, éi a ett. V reči zároveň kladieme na tieto slová zvláštny dôraz.én mann, éi gave, ett romjeden muž, jeden darček, jedna izbaNórčina avšak umožnuje používať vo význame jeden aj tvary en, ei a et, musí byť ale zrejmé, že ide o číslo.En og en er to.Jedna plus jedna sú dva.en, to, tre, fire...jedna, dva, tri, štyri...
Ženské pomenovaniaV texte sa vyskytuje slovo venninne - kamarátka. Koncovka -inne nám signalizuje, že ide o ženskú osobu. V súčasnej nórčine je avšak na ústupe a väčšina slov tohto typu pôsobí zastarano. Nóri totiž kladú veľký dôraz na rovnosť medzi pohlaviami, preto sa odporúča používať tzv. rodovo neutrálne pomenovania. Slová ako lærerinne (učiteľka), skuespillerinne (herečka) či studine (študentka) boli v modernom jazyku nahradené výrazmi lærer (učiteľ), skuespiller (herec) a student (študent). Venninne patrí k malej skupine slov, ktorá sa stále bežne používa.